Do Benátok prišiel aj americký herecký pár Harrison Ford a Calista Flockardová. FOTO - REUTERS
BENÁTKY - Päťdesiaty deviaty ročník medzinárodného filmového festivalu Benátky má už jednu tretinu za sebou. Zatiaľ čo domáca tlač mu každý deň venuje závideniahodnú niekoľkostranovú pozornosť, samotných Benátok akoby sa festival vôbec netýkal. V celom meste nenájdete ani jeden plagát. Zato už od piatku boli na pontónoch na brehu kanála ukotvené prenosové vozy televíznej stanice RAI. Včera sa totiž konala historická regata, ktorá pravidelne prebieha vždy v prvú septembrovú nedeľu a láka tisíce divákov. Festivalový život sa začína až na Lide.
Keď som písal o českej účasti na festival, opomenul som film Cech panien kutnohorských, ktorý sa spoločne s Plickovým filmom Zem spieva hrá v retrospektívnej sekcii Kosák, kladivo a snop (1932-1942). Vávrov film získal v Benátkach cenu v roku 1938. Režisér si ju však nemohol osobne prevziať, a tak ho vtedy zastúpil Miloš Havel, strýko dnešného českého prezidenta.
Deväťdesiatjedenročný Vávra pricestuje do Benátok spolu so svojou manželkou, režisérkou Jitkou Němcovou a bude mať teda po šesťdesiatich štyroch rokoch možnosť uviesť svoj film osobne.
Na festivale boli už udelené dve ceny. Sophia Lorenová získala Cenu Pietra Bianchiho, ktorú udeľuje Taliansky syndikát filmových novinárov, a Theo Angelopolulos Cenu Roberta Bressona. Lorenová však prišla na Lido predovšetkým podporiť celovečerný debut svojho syna Edoarda Pontiho Between The Strangers, v ktorom si zahrala spoločne s Gérardom Depardieuom a Mirou Sorvinovou.
Zo súťažných sekcií zatiaľ najviac zaujali Lilya 4-ever režiséra Lukasa Moodysona v súťaži Proti prúdu a The Magdalene Sister Petra Mullana vo Venezia 59. Moodysonov film sa odohráva kdesi v bývalom Sovietskom zväze a jeho hrdinkou je 16-ročná Lilya, ktorej matka odišla s novým mužom do USA a nechala dcéru napospas osudu. Mullanov film je zasa fiktívnym príbehom z írskeho katolíckeho kláštora, založeným na skutočných udalostiach.
Prvé dni ukázali, že niekoľko mesiacov vo funkcii riaditeľa festivalu síce Moritzovi de Hadelnovi nestačilo na to, aby uskutočnil podľa neho „veľmi potrebné zásadné štrukturálne a organizačné zmeny“, no i tak už občas cítiť jeho rukopis. Zrušil dlhé mólo, po ktorom prichádzali hviezdy do Filmového paláca, takže obyčajní smrteľníci ich môžu vidieť len pár okamihov po vystúpení z auta. I festivalová zvučka je v strohom štýle Berlinale a na Lide sa premietajú americké filmy s najväčšími hviezdami.
Ak de Hadeln dostane voľnú ruku na realizáciu svojich zámerov, tradícia benátskeho festivalu, dávajúca prednosť umeniu pred komerciou, sa asi skončí. „Naše filmy sú ako správa vo fľaši,“ povedala včera Catherine Deneuveová. „A my dúfame, že ju niekto objaví.“ A práve v Benátkach mali i umelecky náročnejšie „správy vo fľaši“ vždy svojich vďačných divákov.
