Všetky politické strany sa vo volebných programoch školstvu venujú, a ak dodržia, čo sľubujú, počet základných škôl čoskoro klesne. Zaniknúť by mali najmä malotriedky v malých obciach – deti budú dochádzať do väčších obcí. Nevyhnutnosť znižovania počtu malých škôl si uvedomujú takmer všetky strany bez ohľadu na ideológiu.
Hlavný školský inšpektor Vladislav Rosa hovorí, že slovenské školstvo sa „čiastkovými úpravami dostalo na hranice svojich možností a teraz už potrebuje systémovú zmenu“. Má na mysli najmä vzťah spoločnosti k vzdelaniu.
Krajiny OECD začali už vlani zisťovať úroveň znalostí 15-ročných, keď vyjdú zo školy. Skúma sa, či naozaj rozumejú tomu, čo sa naučili, či vedia triediť, vyhľadávať a používať vedomosti.
Prvé výsledky vyvolali v niektorých krajinách hotové zemetrasenia. Triasli sa stoličky ministrov školstva, riaditeľov ústavov a dekanov pedagogických fakúlt. Obsah moderného vzdelávania sa bude tento rok overovať aj u nás. Rosa hovorí, že dôležité je, aby sa žiak nemusel prispôsobovať škole, ale aby škola maximálne využívala jeho vzdelávacie možnosti, schopnosti, potreby.
Slovenské politické strany majú na vývoj školstva dosť odlišné názory a zhodnú sa len na zvýšení platov učiteľom a uvoľnení väčšieho množstva peňazí na vzdelanie od štátu. Ak bude budúca vláda pravicovo-liberálna, je pravdepodobné aspoň čiastočné spoplatnenie vysokého školstva.
Prenos kompetencií v školstve na menšie celky je súčasťou reformy verejnej správy a mal by zlepšiť kvalitu vzdelávania a spružniť chod škôl. Dôležité bude, ako sa budú k školám správať regióny a ľudia, ktorí v nich žijú.
Počas prázdnin sa mal dokončiť prenos právomocí, ale spomalil ho spor medzi štátnou správou a samosprávou. Odovzdávacie protokoly podpísalo len 13 percent škôl, odovzdaných protokolov je 73 percent.
Dlhy v školstve, ktoré by mal zaplatiť ešte štát, sú 730 miliónov korún. Vláda zatiaľ uvoľnila 300 miliónov, kedy a či vôbec v plnej výške doplatí zvyšok, je neisté.
(mar, or)
