Lenže namiesto raneného, ktorý by potreboval amputáciu alebo aspoň šitie rany po črepine, sa na nosidlách môže objaviť i budúca mamička.
„Než sme sa stihli prezliecť do bieleho, počuli sme hluk vrtuľníka a o niekoľko sekúnd už pristával vedľa nemocnice,“ spomína na internetových stránkach slovenského ministerstva obrany šéf nemocnice plukovník Karol Gutléber. „Ani sme sa nenazdali a doktor Lenčéš odnáša prvé dieťa na ARO, vzápätí nasleduje druhé, ktoré však nejavilo žiadne známky života. Doktor Koľ sa snaží o nemožné a púšťa sa do resuscitácie. Po piatich minútach sme už počuli dvojhlasný plač.“
Poľná nemocnica slúži ako „modrým prilbám“, tak domorodcom a podľa ministerstva tu vojenskí lekári robia všetko: od zubov, cez maláriu, po pôrody. Chirurgom pribúda i prax pôrodníkov, a to taká početná, že sa už vyčerpali možnosti pomenovať novorodencov podľa personálu nemocnice. I posledné prírastky nesú na Timor predsa nezvyčajné mená Maťko a Kubko, ďalšie dojča v poradí má vyhradeného Ľubka. A ako sa zdá, spokojný je i miestny veliteľ „modrých prilieb“, thajský generál Vinaj Pchattijakul.
Vo Východnom Timore od minuloročného leta slúži 35 lekárov, sestričiek a ďalších členov personálu poľnej nemocnice. Celkovo je teraz v zahraničných misiách nasadených 780 slovenských vojakov, naposledy do Afganistanu odleteli ženisti a do Bosny a Hercegoviny vrtuľníková jednotka.
(čtk)
