Ceni hrá rada bedminton. Jej najobľúbenejším predmetom v škole je čínština. Keď má voľno, brázdi po internete v internetovej kaviarni a ako mnoho dospievajúcich v Číne miluje popového speváka Caj I-Linga. Je rovnaká ako ktorákoľvek študentka čínskej strednej školy, až na to, že je Tibeťanka. Ale skutočnosť, že by si ju ktokoľvek mohol zmýliť s čínskym tínedžerom, je presne to, čo si čínske úrady želajú, píše časopis Newsweek.
Pokiaľ sa budete pozerať po mladom výkvete Tibetu, neunavujte sa hľadať v Lhase. Tí s najlepšími výsledkami na prijímacích skúškach stredných škôl - približne 1300 až 1600 žiakov ročne - posielajú na štúdiá do strednej a východnej Číny. Prvá tibetská internátna škola sa tu otvorila v roku 1985 a mala taký úspech, že čoskoro nasledovalo asi štyridsať ďalších.
Kritici sa obávajú, že tieto vzdelávacie ústavy pre žiakov rôznych menšín majú v skutočnosti len jeden vyučovací predmet - ako sa stať dobrým Číňanom. Iní, vrátane niektorých tibetských študentov, ich ale považujú za dobrý spôsob, ako sa naučiť čínštinu a získať životné skúsenosti, ktoré sú nevyhnutné, pokiaľ sa chcú v Číne presadiť. Jednou z cien, ktorú študenti platia za prijatie, je život v tvrdých podmienkach internátnej školy. Z postele sa vstáva o 6.30, vyučovanie trvá do popoludňajších hodín a po ňom nasledujú hodiny domácich úloh. Dokonca ani voľný čas nie je úplne voľný: každý víkend sa študenti musia od siedmej večer povinne pozerať na celoštátne správy s tvrdou vládnou propagandou. Mnohé internáty vyhlasujú pre študentov víkendový zákaz vychádzania - pokiaľ majú teda vôbec povolené vychádzky. A mnohé internáty sa podobajú pevnostiam zamknutým zvnútra. To, čo je na týchto školách najkontroverznejšie, ale nie je ani prísnosť na internátoch a dokonca ani to, čo sa v nich učia, ale skôr to, čo v osnovách nie je. Všetky hodiny sú v mandarínskej čínštine s výnimkou štyridsaťpäťminútovej hodiny tibetštiny raz do týždňa. Moderné dejiny a náboženstvo sú tabu. „Žiadali sme o viac hodín tibetskej kultúry, ale nič sa nezmenilo,“ hovorí jeden zo študentov.
Pokiaľ je tento čínsky školský systém viac o snahe asimilovať, ako niečo naučiť, potom nie je jasné, či vôbec funguje. Mnohí tibetskí študenti internátnych škôl vravia, že tvrdé internátne prostredie v nich len podporilo nenávisť k čínskemu režimu. „Nenávidím ich. Nemôžem ich vystáť,“ hovorí jedna tibetská študentka. Ale potom dodáva: „Lenže nemám na výber. Nemôžem si dovoliť zničiť svoju budúcnosť.“ (čtk)
