1. Tam, kde je dnes Sahara, najväčšia púšť na svete, bola pred desiatimi tisíckami rokov krajina s bohatou vegetáciou. Na záznamoch zo satelitov ešte stále vidno korytá veľkých riek, ktoré ústili do oceánu. Sahara zaberá celých deväť miliónov kilometrov štvorcových, piesočné púšte tvoria z tejto rozlohy iba jednu devätinu, prevažujú skalné územia. Na niektorých miestach Sahary dosahuje piesok výšku dvesto až štyristo metrov! A piesku stále pribúda, pochováva nové a nové územia... Tušíte, o koľko "narástla" Sahara za posledných sto rokov?
a) o desaťtisíc kilometrov švrcových
b) o stotisíc kilometrov štvorcových
c) o milión kilometrov štvorcových
2. Keď sa pozorne pozriete na mapu kontinentov na Zemi, určite aj vám príde na um myšlienka, že je to akési puzzle. Pri troche trpezlivosti by sa z kontinentov dala poskladať jednoliata masa pevniny. Napriek tomu sa vedcom až do začiatku minulého storočia zdala byť myšlienka, že sa kontinenty pohybujú, absurdná. Až v roku 1912 šokoval svet nemecký geofyzik A. Wagener, že všetky kontinenty tvorili v prvohorách jeden súvislý celok, jeho prakontinet. Ako tento prakontinent nazval?
a) Pacem in teris
b) Pangea
c) Palatinio
3. Ak máte pocit, že ste stále v strese, že nič nestíhate, lebo dvadsaťštyrihodinový deň je príliš krátky, potom vedzte, že vesmír je váš priateľ. Naša Zem sa otáča čoraz pomalšie, je ako auto, ktoré spomaľuje na križovatke. Pred 370 miliónmi rokov sa otáčala rýchlejšie a rok mal 400 dní. Prvý prišiel s touto teóriou už astronóm Edmond Halley v 17.storočí, podľa ktorého sa volá zrejme nám najznámejšia kométa vo vesmíre. Pred 370. miliónmi rokov by ste teda boli v ešte väčšom časovom strese. Viete, koľko hodín mal vtedy jeden pozemský deň?
a) 20 hodín
b) 21 hodín
c) 22 hodín
4. Čím nižšie, tým teplejšie! Stačí zahrabať vodovodnú rúru dva metre pod zem a v zime nezamrzne - na to človek nemusí byť ani fyzik. Fyzikom však nebol ani Jules Verne, keď nás posielal na cestu do stredu Zeme. Tam by totiž pokojne mohlo sídliť aj peklo a človek by sa jednoducho vyparil. Viete, aká je teplota jadra našej planéty?
a) 1200 stupňov Celzia
b) 3500 stupňov Celzia
c) 5000 stupňov Celzia
5. Marťan je sympatická zelenkavá bytosť s tykadlami na hlave, s veľkými zvedavými očkami, prípadne môže mať aj chvost... Treba si na neho však dať pozor, občas býva nesmierne bojovný - veď je z "bojovnej planéty". Všetky tieto utopistické predstavy však majú aj svoj "vedecký" základ. V osemdesiatych rokoch 19.storočia sa Marsom intenzívne zaoberal taliansky astronóm G. Schiaparelli a keď teleskopom objavili na Marse geometricky usporiadané línie, vyhlásil ich za zavlažovacie kanály. Marťan s tykadlami bol na svete... Viete, kedy pristála na Marse prvá americká kozmická sonda?
a) v roku 1961
b) v roku 1971
c) v roku 1981
6. Skúste si zahrať volejbal s loptou, ktorá bude na niektorých miestach preliačená a inde bude mať zasa kadejaké výčnelky. To by mohol byť iba ak balón, z ktorého fučí vzduch. Rovnako je na tom aj naša Zem. Ak by mala byť naozaj guľatá, museli by byť všade len a len moria. Žiadne Vysoké Tatry, žiadne Himaláje... Guľatá je len pre nás, pre laikov, vedci jej tvar nazývajú inak. Ako?
a) geoid
b) rombold
c) elipsoid
Správne odpovede:
1c, 2b, 3c, 4c, 5b, 6a
Autor: Júlia Stolzová
