MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 28. augusta (SITA) - Šedá eminencia ultrapravicových slobodných (FPÖ) v Rakúsku Jörg Haider, sa opäť derie k moci. Po nevydarenom júnovom pokuse prevziať vedenie strany, ktorú pred dvoma rokmi priviedol do vlády, hrá teraz vabank. Spor s terajš

ími špičkami FPÖ má rozhodnúť ľud. "Postavím sa na čelo hnutia v celom Rakúsku,“ cituje SME Haider v súvislosti s vyhlásením petičnej akcie proti plánom spolkovej vlády odložiť v dôsledku následkov povodní daňovú reformu plánovanú na budúci volebný rok. Súčasný šéf regionálnej vlády v Korutánsku tak šokoval straníckych kolegov vo Viedni aj koaličných ľudovcov (ÖVP) kancelára Wolfganga Schüssela. Koaličná vláda aj vedenie obidvoch strán sa pritom už na odklade reformy dohodli. Haider miesto toho navrhuje, aby sa nekupovali nové stíhačky Eurofighter. Vládna koalícia ale trvá na ich nákupe, hoci teraz hovorí o nákupe 18 namiesto plánovaných 24 lietadlách. "My sa hlasu ľudu nebojíme,“ uisťuje Haiderova nástupkyňa na čele FPÖ, vicekancelárka Susanne Riessová-Passerová. V noci na pondelok navrhla, aby sa o nutnosti odložiť daňovú reformu v dôsledku povodní usporiadal plebiscit. Ten ale rovnako ako Haiderova petícia nie sú právne záväzné, pripomína SME. Schüsselovi ľudovci návrh Riessovej-Passerovej v pondelok nepodporili s tým, že ho musia prerokovať na straníckych grémiách. Inak zdržanlivý Schüssel tentokrát Haidera tvrdo kritizoval. "Predtým mal veľmi dobrý cit pre nálady v krajine. Odporúčam mu počúvať ľudí aj teraz,“ vyhlásil po pondelkovom zasadaní vlády. Sedemdesiat percent Rakúšanov je podľa Schüssela ochotných pristúpiť na solidárne obete pre ľudí postihnutých povodňami. Haiderovi stúpenci namietajú, že ešte väčšie percento odmieta nové stíhačky. Letnú petíciu proti ich nákupu podpísalo 625-tisíc ľudí. Haider navyše nalieha na usporiadanie mimoriadneho zjazdu FPÖ, pretože odloženie reformy je vraj porušením uznesenia jarného riadneho zjazdu. Ten Riessovú-Passerovú potvrdil vo funkcii. Ona aj ďalšie špičky slobodných nový zjazd odmietajú. Na jeho zvolanie ale stačí aj žiadosť aspoň piatich z deviatich krajinských organizácií FPÖ. Za Haidera sa zatiaľ postavili štyri. Riessová-Passerová už cez víkend pohrozila, že nebude znova kandidovať, ak regionálne organizácie mimoriadny zjazd presadia, uzatvára SME.
Vláda britského premiéra Tonyho Blaira sa po prvý raz verejne vyslovila za prijatie európskej ústavy, píše Pravda. Minister zahraničných vecí Jack Straw v utorok v prejave v Edinburghu vyzval na vytvorenie písanej ústavy pre ľudí a spoločenstvá, nie pre politické elity. "Neprinieslo by to len zlepšenie schopnosti Európskej únie účinne fungovať, ale by to spojilo európskych voličov s inštitúciami, ktoré konajú v ich mene," poznamenal Straw. Ústava by podľa neho mohla pomôcť odstrániť rozčarovanie obyvateľov EÚ z týchto inštitúcií. Straw však poprel, že by mala byť krokom k vybudovaniu európskeho superštátu. "Súčasný súhrn základných pravidiel zrozumiteľných pre európskych občanov," spresnil. Decentralizácia v Británii podľa neho ukázala, ako sa vláda môže priblížiť k ľuďom. Prejavom v Edinburghu začal minister Straw kampaň vlády, ktorou chce zvýrazniť prospech z členstva v EÚ, ako aj potrebu jej reforiem. Opozičná Konzervatívna strana označila ministrovu iniciatívu za súčasť snahy o vybudovanie európskeho superštátu. Tieňový minister zahraničných vecí dokonca vyhlásil, že ide o výpredaj britských záujmov v prospech európskej integrácie.
Medzi najčastejšie výhrady Európskej únie voči kandidátskym krajinám patrí vysoká miera korupcie štátnych úradov. Zmienka o podplatiteľnosti a finančných nezrovnalostiach sa objavuje takmer v každej hodnotiacej správe. No ukazuje sa, že výkonný orgán únie - Európska komisia (EK) - sa nemôže tiež pozerať do zrkadla s čistým svedomím, píše Národná obroda. "Malý lojálny zamestnanec" EK Paul van Buitenen sa pred tromi rokmi stal známy v celej Európe prakticky zo dňa na deň. Bolo to koncom decembra 1999. Vtedy sa 41-ročný bruselský úradník poradil so svojou ženou a kňazom a rozhodol sa vyniesť na svetlo božie údaje, ktoré viedli k pádu celej Santerovej komisie a znamenali najväčší korupčný škandál v doterajšej histórii európskej integrácie. Vo svojom vyše 30-stranovom liste, ktorý navyše obsahoval 700 strán príloh, informoval Európsky parlament o sprenevere, protekcionárstve, machináciách a zakrývacích manévroch, ktoré sa diali vo vtedajšej komisii pod vedením Jacquesa Santera. Reakcia na seba nedala dlho čakať. Komisia vrátila úder - a poriadne tvrdo. "Drzý" úradník bol suspendovaný zo služby, plat mu znížili na polovicu a navyše sa proti nemu začalo disciplinárne konanie vo veci prezradenia služobného tajomstva. Tlak médií však nakoniec dosiahol svoje. Európska komisia s hanbou odstúpila a van Buitenen sa mohol vrátiť do práce - na menej lukratívne miesto, pripomína Národná obroda. Včera sa však sklamaný van Buitenen rozhodol dať celej EÚ definitívne zbohom. Živiť sa bude ako finančný audítor vo svojej domovine v Holandsku. Úradník, ktorý svoj život zasvätil boju proti korupcii v európskych orgánoch, tvrdí, že ani po škandále Santerovej komisie sa nič nezmenilo. Romano Prodi a jeho nový tím, ktorý sa zaviazal nelegálne praktiky vykoreniť, podľa Buitenena zlyhal rovnako. Minulý rok dostal komisár pre chod inštitúcií Neil Kinnock od Buitenena na stôl dôkazy o tom, že staršie i novšie prípady korupcie a sprenevery sa jednoducho zametajú pod koberec bez vyšetrovania, aby neutrpela povesť . Poslednou kvapkou, ktorou už pretiekol pohár trpezlivosti, bol spôsob, ako sa komisia zachovala k svojej hlavnej účtovníčke Marte Anderssenovej. Tá zistila, že v rozpočte EÚ nie je všetko v poriadku. Odpoveďou zodpovedných bola výpoveď a disciplinárne konanie. "Pokiaľ sa nebude Európska komisia priamo zodpovedať volenému parlamentu, je nereformovateľnou inštitúciou," cituje Národná obroda hodnotenie situácie očami holandského úradníka, ktorý dobrovoľne rezignoval vo svojom boji proti veterným mlynom.
Írski voliči v jesennom referende opäť odmietnu Zmluvu z Nice nevyhnutnú pre rozšírenie Európskej únie, píšu Hospodárske noviny a opierajú sa pritom o tvrdenie prestížneho britského ekonomického inštitútu Economist Intelligence Unit (EIU). Najväčším nepriateľom kontroverznej zmluvy je podľa inštitútu nezáujem a apatia voličov. "Počet ľudí, ktorí ostanú doma, bude pre výsledok referenda určite rozhodujúci. Keďže odporcovia zmluvy sú viac motivovaní, nízka účasť bude znamenať, že doma ostali tí, ktorí by za ňu hlasovali," predpovedá EIU. Napriek plánovaným stovkám hodín kampane v televízii či rozhlase a kilometrom novinového papiera je takmer isté, že účasť bude nízka, berúc do úvahy nezáujem ľudí o nudné fungovanie EÚ, zložitosť zmluvy a skutočnosť, že už raz predmetom referenda bola. EIU pripomína, že na májových voľbách sa v Írsku zúčastnilo len 63 percent voličov, čo je najmenej v histórii, a k emotívnej otázke interrupcií sa v marcovom referende vyjadrilo iba 43 percent. "Bol by zázrak, keby v októbri prišlo k urnám viac ako 34 percent ľudí, ktorí hlasovali o Nice vlani v júni," predpovedá EIU. V prospech pozitívneho výsledku referenda hovorí zmenený prístup írskej vlády k voličom. Namiesto vnucovania rozšírenia ako hlavného dôvodu, prečo hlasovať "za", stavia teraz vláda kampaň na vlastných írskych záujmoch. Okrem toho sa vyhlásením na úrovni EÚ o neutralite podarilo zmierniť obavy Írov, že sa ich krajina bude musieť zapájať do vojenských akcií únie. Ako uvádzajú Hospodárske noviny, na stranu Nice sa tiež postavili prakticky všetky mienkotvorné subjekty v krajine. EIU však varuje, že ani to nemusí stačiť. EÚ má v očiach bežných ľudí zlý imidž, vnímajú ju ako elitársky klub, nerozumejú jej. Odporcovia Nice majú navyše v rukách ďalší tromf - imigráciu. Varujú pred prílevom lacnej pracovnej sily z východnej Európy, keďže Írsko je jedinou anglicky hovoriacou krajinou EÚ, ktorá plánuje svoj trh práce otvoriť novým členom hneď po rozšírení. EÚ podľa vlastných vyjadrení nemá žiadny "plán B" pre prípad, že Íri zmluvu opäť odmietnu. Jej predstavitelia varovali, že by to viedlo k vážnym problémom a zrejme aj oneskoreniu v procese rozšírenia. Termín írskeho referenda nie je zatiaľ definitívne stanovený, očakáva sa však koncom októbra, uzatvárajú Hospodárske noviny.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?