Moritz De Hadeln. FOTO - ČTK
Keď vás vymenovali, taliansky filmový priemysel reptal, že nastúpi cudzinec.
„To rýchlo prešlo. Istú solidaritu vyvolalo aj vyhlásenie námestníka ministra kultúry Vittoria Sgarbiho, že dúfa, že festival stroskotá. Tak sa producenti zasa začali zaoberať niečím iným než bojom proti filmovým zákonom Berlusconiho vlády.“
Európski producenti sa neoficiálne vyjadrili, že Benátky treba bojkotovať, pretože Berlusconi vyhnal ich starého riaditeľa. Počuli ste o tom?
„Áno, počul som o tom vo Francúzsku, v prvý týždeň po vymenovaní. Môžem k tomu povedať len: ani jeden účastník mi neodmietol. Pozrite sa na náš program. Nikto nemôže povedať, že by sme zorganizovali politicky jednostranné bienále. Nerobil som nijaké kompromisy.“
Čo teda bol hlavný problém?
„Ťažkopádny festivalový aparát. Musel som zostaviť nové výberové grémium z ľudí, ktorých som niekoľkých vôbec nepoznal.“
To vzbudilo istý rozruch.
„Lebo v ňom bol aj jeden producent a jeden majiteľ kín. Dovtedy filmy vyberali len filmoví kritici a historici.“
Prečo padla nádej, že v Benátkach uvediete Scorseseho epos Gangs of New York?
„Lebo Scorsese ešte stále strihá. Asi sám netuší, kedy bude hotový.“
Čo sa stalo s Benigniho túžobne očakávaným Pinocchiom?
„Má obrovské problémy so špeciálnymi efektmi, ktoré sa práve teraz v Londýne musia prerábať.“
Aká je vaša pozícia vo veľkej talianskej diskusii, či Biennale potrebuje skôr lesk hviezd, alebo autorské filmy?
„Pokúsil som sa nájsť rovnováhu. A podľa toho, aké sú reakcie, sa zdá, že všetci sú spokojní.“
Nebude vaše Biennale 2002 len krátkou medzihrou?
„Ide o to, či nový predseda Biennale Franco Bernabei bude mať vôľu urobiť potrebné reformy. Len tri príklady: plátno v najväčšom kine je ešte z osemdesiatych rokov, nemáme tu zohraný tím, ako je v Berlíne či v Cannes, a potrebujeme mať možnosť uvádzať filmy na trh. Keď budem mať dojem, že sa rozbehla zásadná modernizácia, pôjdem do toho. Ale nemám chuť zachraňovať festival rok čo rok.“
HANNS-GEORG RODEK
