Viceprezident Cheney bol tvrdý - útok na Irak je nutný.
FOTO - ČTK/AP
K sporom, ktoré plánovaná akcia už dopredu vyvoláva vo svete, sa stále výraznejšie pridávajú aj problémy v Spojených štátoch. Útok ohrozuje vzťahy medzi Bielym domom a Kongresom. Prezidentovi právnici totiž tvrdia, že George Bush nepotrebuje požehnanie Kongresu. Naopak kongresmani sú si istí, že Bush ich súhlas potrebuje.
Nejde o to, čo je a čo nie je legálne, povedal v pondelok republikánsky senátor Chuck Hagel. „Pokiaľ prezident chce začať vojnu, tak by radšej mal mať podporu Kongresu a Američanov na svojej strane.“ Demokrati sú ešte jednoznačnejší: „Prezident musí dostať súhlas Kongresu,“ povedal šéf demokratov v Snemovni reprezentantov Richard Gephardt. „Na túto tému musí byť rozprava a hlasovanie Kongresu.“
Bushov hovorca Ari Fleischer v pondelok potvrdil správy tlače, podľa ktorých šéf právneho oddelenia Bieleho domu Al Gonzales dospel k záveru, že na začatie vojny proti Iraku prezident nepotrebuje výslovné schválenie Kongresu. Aj napriek tomuto záveru Bush nevylúčil, že sa bude usilovať o súhlas poslancov, pokiaľ sa rozhodne zaútočiť na Irak, povedal Fleischer.
V reakcii na prevládajúci názor, podľa ktorého mali americkí prezidenti príliš voľnú ruku pri vedení nevyhlásených vojen v Korei a Vietname, Kongres v roku 1973 schválil zákon o vojnových právomociach. Zákon vyžaduje, aby prezident mal schválenie Kongresu, ak nasadí amerických vojakov do vojnových akcií na čas dlhší ako 60 dní.
Zákon bol schválený napriek vetu vtedajšieho prezidenta Richarda Nixona a demokratickí aj republikánski prezidenti ho od toho času odmietali ako neústavný.
Aj keď predstavitelia Bushovej vlády zdôrazňujú, že o invázii do Iraku sa ešte nerozhodlo, stále častejšie vysvetľujú, prečo je takýto útok potrebný.
Najkompletnejšie zdôvodnenie zatiaľ poskytol viceprezident Cheney na zhromaždení vojnových veteránov v Nashville. „Ak budú Spojené štáty ešte dlhšie vyčkávať, bude Irak len silnejší.“ Ak Amerika rýchlo Saddáma Husajna nezvrhne, bude to mať podľa Cheneyho katastrofálne následky. Zvrhnutie Saddáma podľa neho prinesie Iraku slobodu a celému regiónu mier a navyše posilní umiernených Arabov.
Na Cheneyho slová okamžite Irak zareagoval. „Amerických hrozieb sa nebojíme, Irak má dlhodobé skúsenosti s podobnými hrozbami a despotizmom,“ povedal iracký viceprezident Tahá Jásin Ramadán.
Samotný Saddám podľa irackej oficiálnej agentúry INA vyhlásil: „Americké hrozby sa netýkajú len Iraku, ale všetkých arabských krajín.“ Tie včera Cheneyho slová jednohlasne odmietli.
(čtk, reuters, kos)
