Johannesburský summit je v histórii OSN najväčším zhromaždením svojho druhu a zhruba 60-tisícovému davu delegátov zo 174 krajín sveta preto zodpovedá aj počet novinárskych tímov.
„Médiá z oficiálnych diskusných fór do kuloárov vyháňa túžba dozvedieť sa niečo nové a podstatné,“ tvrdí Barnaby Mason z BBC, ktorý formálny program summitu už v pondelok označil za „administratívnu nudu“.
„V kuloárnych diskusiách zásadne chýbajú zbytočné ohľady na protokol a diplomatické eufemizmy,“ priznáva Justice Madlala z juhoafrického týždenníka Sunday Times, „hovorí sa tu na plné ústa a tak to má byť.“
Ľavicoví komentátori tu západné vlády otvorene obviňujú z pripravovanej sabotáže summitu. „Západ je rukojemníkom medzinárodných monopolov a ich lobistických skupín,“ napísal včera britský denník Guardian, „tie v Johannesburgu urobia všetko pre to, aby sa delegáti nedohodli na ničom konkrétnom.“
Pravicové médiá, naopak, summit zosmiešňujú ako opulentnú párty, ktorá bohatý Západ stála 50 miliónov dolárov. „A čo za to dostaneme?“ opýtal sa včera komentár britského denníka Daily Telegraph, „bohužiaľ, len tradičnú dávku urážok a vyhrážok“.
Novinári sa dokážu zhodnúť len v jednom. Summit sa podľa nich kompromisu najrýchlejšie vzďaľuje práve nekonečnými debatami o kompromise. „To isté sme videli už vo Viedni, v Káhire a v Durbane,“ tvrdí Mason.
Viedenský summit OSN o ľudských právach v roku 1993 zablokovala otázka univerzálnych ľudských práv. V Káhire o rok neskôr kvôli umelému prerušeniu tehotenstva stroskotal summit OSN o svetovej populácii. A minuloročnú durbanskú konferenciu OSN o rasizme rozdelil izraelsko-palestínsky konflikt. Pod fiasko johannesburského summitu sa najskôr podpíše pozemková reforma v Zimbabwe.
Zo summitu sa však ani po dvoch dňoch nevytratil optimizmus. Výmena novinárskych názorov v kuloároch má podľa pozorovateľov na správy zo summitu očistný účinok. „Je to katarzia ako z freudovskej učebnice,“ vyhlásil jeden z nich, „kiežby prevládla aj v rokovacích miestnostiach.“
PRE SME - ROMAN LIPTÁK, Johannesburg
