Múr nárekov je posledným pozostatkom starovekého chrámu a v judaizme má nesmierny význam.
FOTO - REUTERS
Jeruzalemský starosta Ehud Olmert sa včera pridal na stranu skupiny archeológov, ktorí listom varovali izraelského premiéra Ariela Šarona, že časť Múru nárekov sa môže každú chvíľu zrútiť. Olmert vyzval vládu, aby okamžite niečo podnikla a zabránila takejto „historickej a humánnej tragédii“, píše izraelský denník Haarec. Na vine sú vraj Palestínčania.
Časť z južnej časti Múru nárekov, jediného pozostatku starovekého židovského chrámu, sa už niekoľko rokov posúva a podľa archeológov môže múr na tomto mieste každú chvíľu skolabovať. Archeológ Eilat Mazal si dokonca myslí, že sa s tým už nedá nič robiť: „Otázka je už iba, či sa múr zrúti na tisícky veriacich, alebo sa to stane kontrolovaným spôsobom.“
Blok kameňov sa hýbe už niekoľko rokov. Pred Múrom nárekov, ktorý je najposvätnejším miestom pre židovských veriacich, sa denne modlia stovky ľudí. Na jeho druhej strane - na Chrámovej hore je moslimský areál svätýň, tzv. Harám al-Šaríf, ktorého dominantou je mešita al-Aksá. Oficiálne síce patrí aj táto časť Starého mesta Jeruzalema Izraelu, v praxi však islamské svätyne spravujú moslimské nadácie nezávislé od židovského štátu. Všetko, čo sa deje okolo posvätných miest na Chrámovej hore, je nesmierne citlivá téma a dokazuje to aj to, že práve návšteva Šarona na Harám al-Šaríf bola rozbuškou, ktorá odštartovala v septembri 2000 palestínsku intifádu.
Skupina archeológov tvrdí, že statické zmeny v Múre nárekov spôsobujú ilegálne stavebné aktivity nadácie Wakf, ktorá spravuje islamské svätyne.
Wakf, izraelskí pamiatkari, izraelská a jordánska vláda, ktorá financuje správu moslimských objektov v Jeruzaleme, sa touto témou podľa Haareca zaoberali na tajných rokovaniach. Ich výsledkom bolo iba, že na jednom mieste pribudlo lešenie.
Kým v správe náboženských stavieb v Jeruzaleme panuje akýsi konsenzus, otvorená ostáva otázka, komu patrí vnútro Chrámovej hory. Moslimský správcovia nesúhlasia napríklad s archeologickým výskumom pod moslimskými svätyňami, pričom Izrael tvrdí, že sa tam nachádzajú cenné pamiatky z minulosti židovského národa. Obe strany sa sporadicky obviňujú, že tam vykonávajú „nelegálne“ aktivity.
Olmertova výzva má silný politický náboj. Archeológovia sa petíciou obrátili na izraelskú vládu preto, že podľa nich možnosti dohody s islamskými nadáciami zlyhali. „Izraelská vláda teraz už nemá inú možnosť, ako uplatniť svoju autoritu na Chrámovej hore (na záchranu Múru nárekov),“ podporil ich požiadavku starosta Olmert. „Nebezpečenstvo kolapsu je blízke a reálne,“ tvrdí archeológ Gabi Barkai. (kl)
