MADRID - Španielsky sudca Baltasar Garzón včera nariadil pozastavenie činnosti baskickej radikálnej nacionalistickej strany Batasuna na tri roky. Ako dôvod uviedol prepojenie Batasuny na sieť baskickej teroristickej organizácie ETA. V tom istom čase sa na podobný krok chystali aj poslanci španielskeho parlamentu. Zasadanie parlamentu a výrok sudcu Garzóna sú paralelné, navzájom sa však neovplyvňujú. Na zákaz politickej strany stačí podľa nedávno prijatého zákona o politických stranách rozhodnutie najvýznamnejšej španielskej trestnej inštancie - kasačného súdu - ktorý Garzón zastupuje. Premiér José María Aznar si však želal „širokú politickú podporu“. Preto o zákaze Batasuny (po baskicky Jednota) včera rokovali aj v parlamente.
Rozhodnutie sudcu Garzóna sa nebude týkať poslancov Batasuny „v prísne ohraničenom rámci výkonu ich mandátu“. Pozorovatelia zákaz činnosti politickej strany aj tak označili za ilegalizáciu 150-tisíc voličov Batasuny.
Podľa Garzónovho výnosu s veľkosťou 375 strán sa pozastavujú všetky aktivity strany, uzatvárajú sa všetky jej sídla a priestory. Ďalej sa dočasne zabavuje všetok majetok a pozastavujú sa všetky verejné aktivity, či už súkromné, alebo verejné, nech by sa organizovali pod akýmkoľvek menom.
Hoci väčšina španielskych politikov i verejnosť so zákazom Batasuny súhlasí, mnohí varujú, že tento krok vyvolá novú vlnu radikalizácie nacionalistov a sympatizantov ETA. Snahy o ilegalizáciu radikálnych nacionalistov zažili v Španielsku aj v minulosti, no vždy sa našli politické „kľučky“. Batasuna má totiž mladý názov, no princípy a ľudia, ktorí ju tvoria, sú politicky aktívni už niekoľko desiatok rokov.
Zákaz Batasuny však prichádza v čase, keď táto radikálna strana očividne stráca podporu verejnosti. V minuloročných voľbách do regionálneho baskického parlamentu získala o polovicu kresiel menej než v predchádzajúcich voľbách.
Podľa Arnalda Otegiho, hovorcu zakázanej strany, iniciatíva Ľudovej strany premiéra José Maríu Aznara (PP) a opozičných socialistov (PSOE) zakázať Batasunu už svoje „výsledky priniesla“. Zatiaľ neupresnil, aké. Posledný atentát ETA, pri ktorom 4. augusta vo východošpanielskom letovisku Santa Pola prišiel o život muž a šesťročná dcéra policajného dôstojníka, je podľa Otegiho „dôsledkom politického konfliktu“.
Zákaz strany Batasuna bude ďalším klincom do rakvy stále sa zhoršujúcich vzťahov medzi Madridom a baskickou autonómiou. Poslednú roztržku spôsobil 12. júla baskický regionálny parlament, keď schválil ultimátum pre vládu v Madride: ak centrálna vláda neprevedie do dvoch mesiacov všetky kompetencie, ktoré vyplývajú z dohody o autonómii z roku 1979, na baskické orgány, potom ich bude baskická vláda uplatňovať jednostranne.
(taa, čtk)
