Bratia Pavol a Peter Hochschornerovci (nar. 7. 9. 1979) mu v cieli sobotňajšieho finále deblkanoistov na majstrovstvách sveta vo francúzskom Bourge Saint Maurice neponúkli do objektívu žiadne dynamické prejavy radosti, hoci ich priezvisko svietilo na tabuli v konečnom poradí na zlatej priečke. Sotva sa zmohli na dvihnutie prilby na úroveň ramien.
„Asi sme nevládali,“ vysvetľoval Pavol. Nižší, čo sedí v lodi vpredu vo funkcii háčika, dodal, že oslava prebehne zrejme podľa osvedčeného scenára. „Na záverečnej párty šampionátu si dáme kolu a pôjdeme spať. Veď viete, že zvykneme oslavovať dlho a divoko,“ s úsmevom si zaironizoval na tému známeho opaku.
Otec o anatómii radosti synov
Otec a tréner v jednej osobe Peter Hochschorner, hoci ako všetci z jeho rodiny nevie, ktoré z dvojčiat je o pár minút staršie a ktoré mladšie, najlepšie pozná anatómiu radosti svojich synov. „Nemajte obavy, oni si to vychutnajú inde, po svojom. V aute pri hudbe alebo pri filmoch z dévedečka. Tam je vždy kopec srandy. I keď každý z nich je trochu iný.“ Paľo sa dušoval, že v ich filmotéke sa žiadne porno nenájde: „Iba akčné kúsky na odreagovanie.“
Ani jedného z bratislavských rodákov pred štartom nedráždilo v mysli, že v prípade triumfu by sa vyrovnali ženskej kajakárskej legende Češke Štěpánke Hilgertovej, ktorá má pred nimi ako jediný športovec-vodný slalomár skompletizované kvarteto triumfov (OH, MS, ME a celkové prvenstvo vo Svetovom pohári).
Ťuknutá väčšia prilba
Pavol: „Ani som to neregistroval. Pred štartom nerozjímame nad nejakými historickými medzníkmi. Myseľ treba koncentrovať na najbližšiu konkrétnu úlohu. Prvú jazdu sme zvládli až na niektoré protivodky v pohode, bola plynulá. V druhej sme išli dobre vrch až na päťku, kde sme mali nižší nájazd, neobišli sme vlnu, špičku lode nám odhodilo a boli z toho dve trestné sekundy. No a na trinástke som jasne ťukol prilbou. Možno aj preto, že pred šampionátom som si musel zobrať väčšiu, aby vyhovela predpisom. Aj napriek štyrom trestným sekundám sme vedeli, že to nie je nedostižná strata, a tak sme to naplno rozbalili pred cieľom. V šprinte sme na tomto šampionáte najviac získavali. Najmä zásluhou dobrej stopy a pravdou tiež asi bude, že na tom nie sme zle kondične. Veď sme v sezóne trénovali aj zjazdy.“
Obaja čerství majstri sveta si museli odcikať svoju povinnosť na dopingovej kontrole. Z Petra to dostali až po slávnostnej dekorácii, keď sa musel vrátiť do unimobunky k svojmu antidopingovému patrónovi a s minerálkou v ruke „dopovať“ svoju fyziologickú potrebu. Pri čakaní mu cez dvere aj dobre padlo krátenie času debatou v rodnej reči.
Pred štartom zlomené pádlo
Najprv o dráme pár minút pred štartom finálovej jazdy: „Pri rozcvičke mi po prejazde vo vodnom valci v pádle niečo puklo. Pod nálepkou som zbadal prasklinu a vzápätí som zlomil jeho list na polovicu. To isté pádlo som zlomil na tréningu tri dni pred finále. Oco mi ho zlepil a absolvoval som s ním kvalifikáciu i súťaž hliadok. Neznervóznil som sa. Uvedomil som si, že lepšie pri rozcvičke ako v pretekoch. Rýchlo som vybehol hore kopcom do auta po druhé. Staré, s ktorým som odjazdil celú minulú sezónu. Možno mi ten výbeh urobil aj dobre, nemal som veľa času na predštartovnú nervozitu.“
Ožužlané, ale víťazné
Otec Peter realisticky dopĺňa: „S materiálom sme trošku riskovali. Podobne predtým na pretekoch Svetového pohára v Tacene a Augsburgu. Teraz vybojoval Peter zlato starým ožužlaným pádlom, ktorému na liste chýbalo dobrých desať štvorcových centimetrov plochy, čím strácal na tlaku záberu. V budúcnosti sa toho musíme vyvarovať.“
Bývalí študenti Fakulty telesnej výchovy a športu, ktorí vysokoškolský index nateraz zanechali (obaja rodičia sú vyštudovaní telocvikári, aj sestra Eva je verná rodinnému „remeslu“ a hoci už nejazdí v lodi, učí lyžovať malé deti) nemajú špeciálny predštartovný rituál, i keď…
„Jasné, že si medzi dopoludňajším semifinále a popoludňajšou finálovou jazdou odskočili do blízkeho McDonaldu. Fukli si BigMac a riadnu kolu. Ako vždy,“ hovorí otec, ktorého už netrápi kolízia s modernými trendmi vo výžive vrcholových športovcov.
Francúzska kuchyňa im nevoňala
„Strava je tu mizerná. Mnohé ich vychvaľované špeciality sa nedali jesť. Nadával aj Mišo Martikán,“ jemným hlasom kruto odsúdil šarm francúzskej kuchyne Peter. „V McDonalde všade na svete viem, čo ma čaká. Dal som si McBacon s hranolčekmi. Kompletné menu za šesť eur. VIP karta, ktorú sme dostali po olympiáde v Sydney na bezplatné vychutnávanie produktov tohto výrobcu, platí iba na Slovensku.“
Pavol bratsky trpezlivo čakal, kým Peter na druhý pokus dostane zo seba požadovaný objem tekutiny so špičkovým výkonom vyžmýkaného tela. Medzi negatívami na adresu francúzskych usporiadateľov („boli schopní všetkého. Keď som videl, ako domácim pretekárom tolerujú jasné trestné päťdesiatky, chvíľami som sa aj obával, že ma diskvalifikujú kvôli mojej veste. Musel som na finále zobrať tú od Ďura Minčíka. Bola trochu väčšia, ale dalo sa“) našiel pri pohľade na neprestajne šumiacu hladinu rieky Isére aj superlatívy.
Kráľovsky ťažká voda
„Je to naozaj kráľovská divoká voda. Ťažšiu som ešte nešiel. Olympijské zlato zo Sydney je, samozrejme, cennejšie, ale vyhrať na tejto prírodnej rieke bolo určite ťažšie. Som šťastný, že sa nám to podarilo, tým viac, že rozhodcovia naozaj nadržiavali domácim pretekárom.“
V Tignes, kde asi 25 kilometrov vysoko v horách nad dejiskom šampionátu našla naša výprava slovenských vodných slalomárov pokoj, strávili takmer dva týždne. „Stihli sme si pozrieť aj nádherné scenérie Savojských Álp. Zdolali sme štít Grande Motte vo výške 3656 metrov nad morom. A to bol Peťo iba v šľapkách. Ale pozor, lanovkou, my zasa nie sme takí horskí borci ako Saša Slafkovský,“ zasmial sa až detsky nevinne a úprimne Pavol.
Bezstarostne od narodenia
Keď mal Peter konečne za sebou pobyt v antidopingovom väzení, protokolárna tlačová beseda s domácim majstrom sveta Fabienom Lefevrem sa už dávno skončila, hoci finále kajakárov nasledovalo až po zlatej jazde deblkanoistov Hochschornerovcov. Napriek tomu ich trpezlivo očakával domáci žurnalista s veselou tlmočníčkou, ktorí sa v prítomnosti slovenských dvojičiek zakrátko náramne bavili.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Bourg Saint Maurice
