Ninja Tune / Wegart
Homelife je presne neohraničené zoskupenie hudobníkov okolo basgitaristu Paddyho Steera, Tonyho Burnsida a Simona Kinga (obaja gitara), spevom vypomáha najmä chlapík menom Faron Brooks. Ako napovedá už názov kapely, aj ich tretia platňa sa nahrávala netradične – u Paddyho doma, s hudobníkmi pracujúcimi v malých skupinách. Áno, sú to pesničky, ale aké! S nadhľadom, plné hudobného humoru a zbavené falošnej popovej emotívnosti. Kokteil novej chuti pôsobí neuveriteľne spontánne a ľahko – čo nezahrajú živí hudobníci (husle, violončelo, perkusie, klarinet, saxofón), doplnia vitálne sample, siahajúce od čarovných retro zvukov až po „záškodnícke“ elektronické výstrelky. Vydavateľstvo Ninja Tune má ďalší červený bod.
Misha Alperin: Night
ECM / Divyd
Noc je stelesnením atmosféry. Tobôž keď prší. Daždivá noc je ideálnym (a niekedy až prirýchlym) hromozvodom umeleckej inšpirácie. Ukrajinský klavirista a skladateľ Michail Alperin sa aj v triu s excelentnými hráčmi na violončelo (Anja Lechner) a perkusie (Hans-Kristian Kjos Srensen) drží zásady: musí to byť melodické. A hĺbavé. Aj keď sa im táto nová hudba na pomedzí klasiky a džezu (?) takmer vždy darí urobiť jemne a rafinovane, pri okorenení akýmsi rozjímavým sentimentom sa začína rysovať háčik: od melodického k sladkastému nemusí byť ďaleko. Michailove prsty preto musia po klávesách kľučkovať s veľkou rozvahou, aby sa slabšie povahy ubránili tomu, čo by určite rád videl majiteľ značky ECM Manfred Eicher – dojatému plaču.
Stephan Micus: Towards the Wind
ECM / Divyd
Multiinštrumentalista a cestovateľ Stephan Micus nás učí jednému: nech pridáme echo k akémukoľvek nástroju, bude to znieť vždy podobne. Zasnené variácie na tému clivoty, s ktorými okolité duše musia súznieť, ako tvrdí názov platne, v ústrety vetru. Micus aj na pätnástej nahrávke pre ECM, tak ako ho poznáme, rozochvieva vzduch preludovaním na rôznych (často exotických) dychových i strunových inštrumentoch, väčšinou sólovo alebo so sprievodom vždy tajuplných šamanských perkusií. Patrí k muzikantom, ktorí si vytvoria istý myšlienkový a zvukový svet (v tom lepšom prípade vlastný) a spokojne si v ňom hovejú. Niekedy, napríklad vo chvíľkach ničím nerušeného oddychu, to môže mať isté čaro.
Evan Parker + Ghost-In-The-Machine
Ninth World Music / Wegart
Bard saxofónovej improvizácie, už prešedivený Angličan Evan Parker sa už po druhýkrát spriahol s ansámblom Ghost-In-The-Machine, označovaným za dánsku freejazzovú špičku. Podľa mňa ide skôr o excelentný súbor voľne improvizujúcich muzikantov (bicie, basgitara, klávesy a rôzne amplifikované objekty, hračky a pásky), ktorí sa už od džezu značne vzdialili – to im však nebránilo vystúpiť na kodanskom džezovom festivale, z ktorého pochádza tento nárez. No zrejme márne čakám, že sa čosi také zjaví aj na našich džezákoch: vzrušujúce a prekvapivé improvizácie a interakcie voľného štýlu, kedy naučené klišé idú bokom a majstrovstvo spočíva v umení kolektívneho sólovania a okamžitého reagovania na hru spolutvorcov.
Autor: SLÁVO KREKOVIČ(Autor je šéfredaktorom 3/4 Revue)
