Slovenskú demokratickú koalíciu založilo päť strán – KDH, DU, DS, SDSS a SZS. Po prijatí Mečiarovej novely volebného zákona, podľa ktorej každá strana v koalícii musela postaviť vlastnú kandidátku a vo voľbách prekročiť hranicu piatich percent, sa SDK zmenila na jednu stranu a jej šéfom sa stal Mikuláš Dzurinda.
Krátko po voľbách sa objavili prvé spory. Súviseli so snahou materských strán, aby sa z SDK stala opäť koalícia. Premiér Dzurinda to odmietal okrem iného s argumentom, že by tým došlo k spochybneniu veľkej koaličnej dohody (s SDĽ, SMK a SOP), ktorej účastníkom bola práve SDK. V roku 1998 SDK s volebným ziskom 26,33 obsadila 42 poslaneckých kresiel. Na konci volebného obdobia zostalo v poslaneckom klube SDK 25 poslancov.
KDH – ako jediné z materských strán prežilo existenčné otrasy a dnes má šancu dostať sa do parlamentu. Hnutie sa však muselo vyrovnať s odchodom prívržencov okolo Mikuláša Dzurindu, ktorí si založili vlastnú stranu – SDKÚ. Rozhodnutie založiť SDKÚ dozrelo po oznámení Jána Čarnogurského, že Dzurinda sa môže stať opäť hovorcom SDK po jej zmene na päťkoalíciu. Kresťanskí demokrati si neskôr založili vlastný poslanecký klub a stali sa piatym účastníkom koaličnej dohody.
DU – Zanikla zlúčením s SDKÚ. O znovuobnovenie značky sa pričinil poslanec Ján Budaj (premenoval na DU svoju Liberálnodemokratickú úniu – LDÚ). Väčšiu podporu občanov však už nezískala.
DS – Do volieb kandiduje spolu s Budajovou DÚ. Podpora voličov podľa prieskumov na vstup do parlamentu zatiaľ nestačí. Navyše, DS sa oslabila v sporoch o kreslo predsedu strany. Nástupom Ľudovíta Kaníka na čelo DS odišla skupina reprezentovaná Petrom Zajacom a založila Občiansku konzervatívnu stranu – OKS.
SDSS – Počas volebného obdobia sociálna demokracia klesla až na dno preferencií – v niektorých prieskumoch boli nulové. Dnes sa usiluje SDSS dostať do parlamentu na kandidátke SDĽ.
SZS – Zelení v nadchádzajúcich voľbách kandidujú do parlamentu samostatne. Ich popularita sa pohybuje okolo jedného percenta.
(sp)
