BRATISLAVA – Veterinári a hygienici osobne doručujú do stoviek potravín, skladov a jedální príkaz vyradiť výrobky s rizikovými zložkami hovädziny dovezenej z Čiech.
Zo Štátneho zdravotného ústavu hlavného mesta Bratislavy včera vyrazilo do terénu na previerky dvanásť pracovníčok. „Musia obehnúť tisícky prevádzok,“ hovorí Erika Žákovičová z ústavu. „Fyzicky sa to nedá stihnúť, preto idú najprv na kontroly do najväčších predajní a k veľkým distribútorom potravín, ktorí by mali odovzdať informáciu o stiahnutí výrobkov svojim odberateľom. Tých sú desiatky.“
Výrobcovia aj obchodníci sú vraj z nedávnych mesiacov, keď sa začiatkom roka prevalila prvá vlna obáv z BSE v únii, poučení. S ich disciplínou nie sú problémy.
Podľa štátnej krajskej hygieničky v Banskej Bystrici Eleonóry Fabiánovej nariadenie roznášajú jej ľudia do prevádzok a zariadení len osobne a proti podpisu.
Margita Fabiánová z ústavu v Košiciach: „Všetky naše dievčatá šli do terénu. Treba prejsť stovky zariadení. Máme to rozdelené aj s veterinármi a inšpekciou.“
Školy a jedálne
Do škôl, ktoré sme oslovili, do včerajšieho obeda hygienici neprišli. V každej však mali k hovädziemu mäsu osobitný prístup. Boli to vlastne ešte dozvuky situácie spred štyroch mesiacov, keď sa zdvihli protesty mnohých rodičov proti hovädzine v jedálňach.
V ZŠ na Českej ulici v Bratislave napríklad hovädzie mäso úplne vyradili z jedálneho lístka. Aj bujóny a polievky z prášku. Podľa Viery Bojanovskej, vedúcej jedálne pri ZŠ na Bajkalskej v Prešove, polievkové polotovary tiež nepoužívajú, ale hovädzinu majú raz týždenne. „Kupujeme ju od miestneho distribútora z Lemešian. Nezisťovala som, aký je pôvod mäsa, ale spýtam sa.“
Podľa vedúcej jedálne v ZŠ Hollého v Žiline hovädzie mäso zaraďujú raz za dva týždne. Pred pár mesiacmi prestali objednávať a pripravovať polotovary z Vitany alebo Nestlé. „Hovädzie máme od miestneho dodávateľa, ktorému verím, lebo má certifikát.“
Čo nás to bude stáť
Ešte do minulého týždňa sa predpokladalo, že opatrenia brániace šíreniu BSE nás budú stáť približne 330 miliónov korún. Ide najmä o financovanie technologickej pripravenosti bitúnkov, zvozu uhynutých zvierat do vybranej kafilérie v Nitre a ich bezpečnej likvidácie. Od potvrdenia choroby šialených kráv v Čechách sa však situácia zmenila.
„Predtým sme už mali hotový komplexný materiál o nevyhnutných nákladoch, ale čo to bude znamenať v tejto novej situácii s Českom, to sa zatiaľ nevyčíslilo,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Anna Majkútová. „Najprv treba zistiť, koľko z hovädzieho dobytka dovezeného od roku 1993 z Čiech je ešte nažive. Doviezlo sa takmer 12-tisíc kusov. Úmerne ich počtu treba rátať s povinným testovaním na BSE. Jeden test vyjde na 2300 korún.“
Ako uviedla TASR, podľa predstáv Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory by nebolo správne, aby sa celá finančná záťaž presunula len na spracovateľov a chovateľov. Jej automatické zahrnutie do ceny výrobkov by totiž viedlo k strate konkurencie.
TÁŇA RUNDESOVÁ
Ktoré produkty alebo ich zložky pochádzajúce z Česka prikázal hlavný hygienik vyradiť:
- mäsové konzervy, ktoré obsahujú hovädzí mozog
- dehydrované polievky
- bujóny
- črevá s kolagénom
- želatínu
- mäsové produkty vyrobené z vybraných hovädzích orgánov, napríklad mozgu, miechy, sleziny, čreva
- produkty vyrobené z mechanicky získaného mäsa z chrbtice, ktoré môže obsahovať miechu
Ktoré produkty môžu obsahovať, aj keď minimálne, zložky z tela hovädzieho dobytka:
- paštéty
- párky
- údeniny
- klobásy
- mäsové konzervy
(Odporúčanie spotrebiteľom – sledujte zloženie výrobkov na etikete alebo sa informujte o ich pôvode)