Knihy majú rôzne podoby. Učebnica, atlas, encyklopédia, biblia, rozprávková knižka, leporelo, román. Kedysi sme si ich mohli kúpiť len tak, pre dobrý pocit, dnes nám poriadne začrú do peňaženky. Ceny sú vysoké. Pri exkluzívnej, plnofarebnej publikácii nie je výnimočná tisícka i viac. Keď sa k tomu pripočíta pracovná zaneprázdnenosť rodičov či ich nechuť čítať romány, keď ešte nie je navarané, upratané a deti nie sú v posteli, nikoho neprekvapuje, že kníh sa číta čoraz menej.
A čítať deťom? Kto má na to už dnes čas.
Deťom by sme mali nahlas čítať
„Hlasné čítanie má pre dieťa veľký význam. Spomienky na to, ako si ho rodič vzal na kolená, sadol k nemu do pohodlného kresla, či ľahol na detskú posteľ večer pred spaním a čítal s ním, patria medzi najkrajšie, ktoré si z detstva uchová,“ hovorí Kurt S. Meredith zo Združenia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní a pedagóg University of Northern Iowa v USA. „Keď deťom čítate knihy, deje sa aj iná dôležitá vec. Začnú chápať, ako sú knihy dôležité, akú radosť môže čítanie prinášať, ako sa zázraky, sny, príšery, hrdinovia môžu stať súčasťou nášho života, ako nás môžu nadchnúť, nastrašiť alebo poučiť.“
Existuje množstvo dôkazov o tom, že deti, ktorým rodičia čítali a tí aj sami čítajú, prichádzajú do školy lepšie pripravené na ďalšie učenie a dosahujú v škole lepšie výsledky. Mnohí rodičia však nevedia, kedy, ako dlho a ktoré knihy dieťaťu čítať. Alebo na to jednoducho nemajú čas.
Čo čítať a ako dlho?
„Malým deťom nemusíte čítať dlho, stačí päť alebo desať minút denne. Okolo tretieho roku už začínajú byť deti schopné sústrediť sa dlhšie a dokážu počúvať krátke príbehy desať, pätnásť i dvadsať minút,“ vysvetľuje Kurt Meredith.
Podľa neho má hlasné čítanie význam najmä vtedy, keď dieťa pri čítaní nad príbehom uvažuje, rozmýšľa o tom, čo ho vyľakalo či pobavilo, prečo sa mu hrdina páči alebo nepáči. Preto je dobré, ak sa rodičia voľne zastavujú počas čítania, pýtajú sa dieťaťa, ako sa bude podľa neho príbeh ďalej vyvíjať, ako by sa zachovalo ono.
„Čítať niečo je lepšie ako nečítať nič, ale čím rozmanitejšie knihy čítame, tým je čítanie radostnejšie. Deti si rady vypočujú rôzne príbehy, páčia sa im rýmovačky, básničky, pesničky. Zaujíma ich dozvedať sa viac o ľuďoch, miestach, o tom, ako veci fungujú. Rodičia by mali vyhľadávať knihy, ktoré majú zaujímavý dej, využívajú bohatý a vývinovo vhodný jazyk a sú pestro ilustrované. Nemusíte sa báť, že nebudete vedieť pre svoje dieťa vybrať vhodnú knihu - ak ho knižka nezaujme, dá to najavo,“ hovorí K. Meredith.
Detské knihy vedú rebríček predajnosti
Hoci detské knihy vedú rebríček predajnosti, ešte to nemusí znamenať, že deťom čítame toľko, koľko by potrebovali. Často sa stane, že rodičia kúpia svojim deťom knihu a tá ostane ležať v polici alebo pohodená na zemi medzi hračkami.
„Moja päťročná dcérka má kníh dosť, aj ju veľmi zaujímajú. Ale stále by len chcela čítať, nevie kedy prestať. Nosí mi jednu knihu za druhou a ja nemám chuť ani čas toľko čítať a niekedy ju musím odbiť,“ hovorí mamička Andrea Horvátová. „Páči sa mi, keď si knižky prezerá a občas sa ma niečo opýta. Ale čítať jej každý deň rozprávky nestíham. Keď, tak večer pred spaním jej prečítam krátku rozprávočku, takú dvojstranovú. A keď veľmi chce, pridám ešte jednu, ale len výnimočne.“
Zastav sa a čítaj
So zaujímavým projektom na podporu čítania prišlo Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. Vo chvíli, keď sa v školskom rozhlase ozve pokyn Zastav sa a čítaj, musia žiaci, ale aj všetci zamestnanci školy povinne ukončiť činnosť, ktorú vykonávajú a pätnásť minút sa venovať iba čítaniu. Aj takto si každý deň, pomaly a vytrvalo, tvoria svoj vzťah k čítaniu.
SOŇA REBROVÁ
