O tom, ako sa u nás iniciuje tvorba za učebníc, ktoré chýbajú a ako sa kontroluje ich úspešnosť, sme sa rozprávali s RNDr. EVOU DANIŠOVOU, pracovníčkou oddelenia starostlivosti o učiteľa na ministerstve školstva, zodpovednej za proces tvorby a vydávania učebníc.

Ako vzniká učebnica?

„Hlavnou myšlienkou tvorby a vydávania učebníc, je konkurz. Takto má šancu ktokoľvek zo Slovenska. Autor sa môže prihlásiť aj s prekladom alebo hotovou knihou. Ponuka ale musí vyhovovať učebným osnovám.“

Môže sa prihlásiť aj človek, ktorý nemá pedagogické vzdelanie?

„V zásade áno, podmienkou je kvalita ponuky. Je aj taká učebnica – v Čechách - ktorú napísal starý otec. Je to taký iný pohľad na fyziku a zrejme je dobrá, lebo aj dnes sa podľa nej učí.“

Posielajú do konkurzu autori hotové učebnice?

„Nemusia. Žiadame ukážku, takých dvadsať-tridsať strán spracovaného textu plus koncepciu knihy a obsah. Potom zasadá konkurzná komisia, zložená z učiteľov, ktorí učia daný predmet. Odborníci si zoberú materiály, v ktorých nie je uvedený autor, domov, odskúšajú, odškolia. Stanovia si čas, za ktorý sú schopní ich posúdiť a potom prídu znova a hlasuje sa. Nikto z ministerstva ani profesných ústavov nemá hlasovacie právo.“

Takže o tom nerozhoduje jeden človek?

„Nie. Čudovali by ste sa, ako seriózne pristupujú členovia konkurznej komisie k hodnoteniu ponúk. Napríklad teraz prebieha konkurz na čítanku pre deti so sluchovým postihom. Pre mňa to bola veľmi zaujímavá debata počúvať, kde zaradiť posunky, aké posunky. To by nemohla vyriešiť všeobecná komisia alebo jeden odborník.“

Koľko príspevkov chodí v priemere do konkurzu?

„To je rôzne. Do konkurzov na učebnice pre prvý stupeň ich prichádza najviac, čím však idete vyššie, tým sa ponuky okresávajú. Pri učebniciach pre odborné školy sme radi, ak máme aspoň jednu.“

Čo je podnetom na vypísanie konkurzu?

„Zo škôl príde správa, ktoré učebnice im chýbajú, ktoré by potrebovalich. Inciatívu môže vyvinúť každý, školy, Štátny pedagogický ústav – aj vy.“

Aký je postup po určení víťazného návrhu?

„Ak má autor svojho vydavateľa, v ďalšej práci pokračuje vydavateľstvo. Ak nie, robí sa výberové konanie. Momentálne spolupracujeme so šestnástimi vydavateľstvami. Keď sa učebnica dopíše a spracuje, musia ju zhodnotiť lektori – prečítajú ju, povedia chyby, opravia. Potom sa skontroluje a odstúpi na príslušný profesijný ústav školy, kde ju tiež posúdia. Kompetentný útvar u nás ju potom schváli alebo nie. Ak áno, zaradíme učebnicu do edičného plánu. Problém je však vo financiách.“

Prečo?

„Musíme sa pohybovať v objeme peňazí, ktoré dostaneme. Školy majú podstatne viac požiadaviek, ako môžeme splniť. Stanovujeme preto priority. Pre prvý stupeň sú to pracovné zošity, lebo majú ročnú životnosť. Pre prvákov všetky učebnice – každý rok dostávajú nové knihy, aby si k nim vypestovali vzťah. Najdlhšia životnosť učebnice je päť rokov.“

Aký je systém vydávania učebníc v zahraničí? Majú lepší model?

„My sme náš systém niekoľkokrát overovali. Pre naše pomery je výhodný – dáva priestor každému a je dobre organizovaný. V Čechách môže jednu učebnicu vydať viac vydavateľstiev. A náklad sa im tak rozdrobil, že cena za učebnicu je dva- až trikrát vyššia ako u nás.“

Ktoré učebnice u nás najviac chýbajú?

„Na základných školách máme takmer všetko vyriešené. Z učebníc druhý stupeň chýba len niekoľko titulov. Zaostáva výmena učebníc na SOŠ. Staré učebnice majú učňovky.“

Robí sa aj prieskum, či sa učiteľom a deťom páči nová učebnica, či sa im s ňou dobre pracuje?

„Hodnotenie učebníc je v náplni ŠPÚ alebo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Odozvu však máme aj my. Učitelia sa kontaktujú s našou distribučnou agentúrou a hneď sa pýtajú, čo im to dali. Hodnotenie však asi nie je urobené dokonale.“

SOŇA REBROVÁ