BRATISLAVA – Od budúceho roku by mala na Slovensku vzniknúť Kunsthalle čiže Dom umenia – centrum súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu.

Sekcia umenia na ministerstve kultúry pripravila projekt, podľa ktorého by Dom umenia vznikol transformáciou z existujúceho Slovenského centra dizajnu. Koncom mája o tom informoval Branislav Rezník, riaditeľ odboru múzických a výtvarných umení na ministerstve kultúry.

Slovenské centrum dizajnu ako jedna z mála slovenských inštitúcií sa stalo vysoko profesionálnou organizáciou, považovanou v zahraničí za garanta svetového dizajnu. Ministerstvo však chce centrum zrušiť a na jeho troskách vybudovať Dom umenia. V ňom by síce bol zastúpený aj slovenský dizajn, no jeho pozícia, honosiaca sa doslova značkou svetovej kvality, by bola pochovaná.

Zástupcovia dizajnérskej obce na Slovensku preto apelujú na ministerstvo, aby neničilo to, čo je dobré. Začlenenie dizajnu do Kunsthalle je podľa nich krokom späť.

„Vítame myšlienku vzniku Kunsthalle, ale nie na chrbte a na úkor dizajncentra,“ hovorí grafický dizajnér a pedagóg Ľubomír Longauer. K jeho slovám sa pridal aj Ferdinand Chrenka, vedúci Katedry dizajnu na VŠVU, Stanislav Kvočka z Katedry dizajnu na TU vo Zvolene, Peter Paliatka z Fakulty architektúry STU v Bratislave a Ivan Petelen tiež z STU. Všetci piati vo štvrtok navštívili Branislava Rezníka s požiadavkou, aby ministerstvo zvážilo svoj zámer.

Slovenské centrum dizajnu vzniklo pred desiatimi rokmi ako organizácia ministerstva kultúry. V mnohých krajinách takáto organizácia vznikla pri rezorte hospodárstva, v roku 1991 ochota bola len na ministerstve kultúry. Zásluhou zakladateľky Zdenky Burianovej sa Slovenské centrum dizajnu stalo rovnocenným a uznávaným partnerom svetových profesionálnych dizajnérov. Stalo sa členom celosvetových medzinárodných organizácií dizajnérov ICSID, IFI a ICOGRADA pri UNESCO.

Za zachovanie centra sa prihovárajú mnohí renomovaní dizajnéri zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Medzi nimi aj David Grossman z UNESCO, ktorý prostredníctvom denníka SME posiela prezidentovi SR otvorený list, v ktorom apeluje za zachovanie Slovenského centra dizajnu.

Transformáciu odmieta aj súčasná generálna riaditeľka SCD Ľubica Fábriová, ktorá podľa Rezníkových slov má byť dočasne poverená vedením novej organizácie do vypísania výberového konania. „Dozvedela som sa to len z vašich novín,“ reagovala Ľ. Fábriová, pričom dodala, že ministerstvo pripravovanú zmenu s SCD vôbec nekonzultovalo.

MIRKA HOROBOVÁ

Dizajn nájdete všade, kam sa pozriete. Je to myšlienka, ako sa vyrobí stolička, postaví dom, ako sa upraví leták, reklama, predá auto či ako sa postaví scéna v divadle.

Dizajn môže byť rôzny – architektonický, nábytkový, priemyselný, interiérový, grafický či multimédiálny.

Je súčasťou tvorby životného štýlu a vo vyspelých štátoch sa podieľa na národnej identite priemyselnej produkcie. Má priamy vplyv na konkurencieschopnosť priemyselných výrobkov – dobrý dizajn pomáha výrobky predať či prezentovať.

„Dizajn to je komplexná kvalita, je to o kultúre života. Už dávno nie je pravda, že to je len povrch vecí. Dizajn sprevádza každú vec od jej vzniku až po jej zánik. Je to spoločenský fenomén, o ktorý sa treba starať, pretože prináša štátu nie len prostriedky, ale reprezentuje štát aj navonok,“ hovorí dizajnér Ferdinand Chrenka.

Podľa Ivana Petelena dizajn zohráva dôležitú úlohu aj v oblasti všeobecnej výchovy ľudí. „Neustále sme kŕmení rôznymi pseudoformami, pseudogýčom a gýčom ako takým. V spoločnosti gýč dominuje, pretože je výsostne predajný. Podpora kultúrnej sféry, ktorá spočíva v kvalite návrhu a v kvalite realizácie akéhokoľvek výrobku, či už priemyselného, umeleckého, alebo polygrafického, je výsostne viazaná na určité kultúrne hodnoty a zásady, ktoré by mal štát podporovať,“ hovorí Petelen. (hr)