menu. V piatok Íri v ľudovom hlasovaní neschválili poslednú verziu zmluvy o EÚ z Nice, ktorá je podmienkou rozšírenia únie na východ.

Optimisti, a to je, ako ukázali reakcie, väčšina európskych politikov, sa môžu upokojovať vyhláseniami, že Dánsko má len niečo vyše päť a Írsko tri a pol milióna obyvateľov. To je zlomok verejnosti EÚ, ktorá nemôže vývoj zvrátiť. Znepokojujúcich momentov je v prípade Írska podstatne viac.

Írsko je jedinou z 15 členských krajín, ktorá našla odvahu nechať o zmluve z Nice rozhodovať občanov. A neuspela, hoci všetky tromfy mala v rukách vláda. Íri sú vo všeobecnoti braní ako ľudia, ktorí sú Európe naklonení. V prieskumoch verejnej mienky väčšina z nich doteraz podporovala vstup nových krajín do únie. Bralo sa to skoro ako samozrejmosť. Veď Írsko bolo označované za vzor európskeho modelu solidarity. Vstup do únie urobil z chudobnej krajiny jeden z najvyspelejších štátov únie, ktorý má dnes vyšší HDP na osobu ako jeho bývalý kolonizátor Veľká Británia. Schválenie zmluvy z Nice presadzovala vláda, sociálni partneri i médiá. Aj čas bol na ich strane - zmluvu schválili najvyšší predstavitelia pätnástky pred takmer šiestimi mesiacmi.

Príčin neúspechu je viac - obavy zo straty neutrality či finančnej podpory z bruselskej pokladnice. Nízka účasť na referende ale dokazuje, že najväčší strach mali Íri z nevedomosti. Jeden zo sloganov predreferendovej kampane hlásal: Ak neviete, hlasujte radšej nie. A to je problém, s ktorým Európska únia bojuje už roky. Márne hľadá jazyk, ktorému by porozumeli obyčajní ľudia. Nevie sa verejnosti predať.

Hoci Íri nie sú v zásade proti rozšíreniu na východ, ich nesúhlas najviac komplikuje práve prijímanie nových členov. Ak zmluvu z Nice neschvália všetky štáty pätnástky, nemôže vstúpiť do platnosti. Ak nevstúpi do platnosti, nemôže sa únia rozšíriť o nové krajiny, teda ani o Slovensko. Pätnástka má pritom čas len do konca roku 2002. Inak nesplní svoj sľub, že noví členovia sa už budú môcť zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004.

Ministri zahraničných vecí EÚ včera rozhodli, že znovuotvorenie zmluvy z Nice nepripadá do úvahy. Tá sa rodila tak zložito, že podobný politický reparát nechce znovu nikto podstúpiť. Všetko smeruje k novému referendu v Írsku.

V každom prípade má únia ďalší problém, ktorým sa musí zaoberať. Po Írsku sa už ozývajú hlasy euroskeptikov z ďalších krajín.

Šťastím v nešťastí môže byť nutnosť zareagovať na nespokojnosť jednoznačnou podporou rýchlemu rozšíreniu. Hoci na summite EÚ vo švédskom Göteborgu nemá padnúť termín prijatia prvých krajín, možno čakať jednoznačnejší signál.

Problém so zlou komunikáciou medzi politikmi a občanmi EÚ ale ostáva.