Medzi zákonnými úpravami, ktoré boli nedávno prijaté, nájdeme aj dve, ktoré sa bezprostredne dotknú značného počtu ľudí. Jednou z nich je zavedenie vyplácania detských prídavkov pre všetky deti bez ohľadu na príjem rodiny. Druhou je vyrovnávanie veku mužov a žien pri odchode do dôchodku, teda predlžovanie odchodového veku žien.

Aj tentoraz sú prevažujúce názory verejnosti a odborníkov výrazne odlišné. Rozšírenie prídavkov na všetky deti sa vo verejnosti stretlo zväčša s jednoznačným súhlasom, medzi odborníkmi najčastejšie s umierneným nesúhlasom. Predlžovanie veku odchodu do dôchodku pre ženy vyvolalo silne zamietavú reakciu verejnosti a väčšinovú umiernenú podporu v skupine odborníkov.

Vo verejnosti je až 60 percent ľudí, u ktorých sa spája pozitívne hodnotenie zavedenia vyplácania detských prídavkov pre všetky deti s negatívnym hodnotením vyrovnávania veku mužov a žien pri odchode do dôchodku. Druhou najčastejšou kombináciou je tu „nesúhlas a nesúhlas“. Medzi odborníkmi, naopak, až 63 % negatívne hodnotí zavedenie vyplácania detských prídavkov pre všetky deti a zároveň pozitívne hodnotí vyrovnávanie veku mužov a žien pri odchode do dôchodku. Zatiaľ čo do zastúpenia nasleduje kombinácia „súhlas a súhlas“. To tiež zreteľne ukazuje, že reakcie verejnosti sú veľmi silne sýtené nesúhlasmi.

Súhlas s vyplácaním prídavkov na všetky deti vysvetľujú niektorí z verejnosti takto: „Je to správne, netreba ukracovať žiadne dieťa.“ „Kladne to beriem, tí, ktorí robíme, sme boli veľmi diskriminovaní, spravodlivosť je teraz. Vychovávame deti pre budúcnosť.“

Sú však aj iné predstavy: „Skôr by mali zvýšiť hranicu, do koľko dávajú prídavky.“

Vyrovnávanie odchodového veku mužov a žien do dôchodku nazýva verejnosť, samozrejme, predlžovaním veku, keď ženy odchádzajú do dôchodku. Nesúhlas je silný a viaceré reakcie aj rozhorčené. „Ja tomu nerozumiem. Načo my musíme robiť do šesťdesiatky a plno mladých nemá robotu ?!“ „Malo by to byť ako doteraz, ženy sa venujú deťom, a preto sú viac unavené.“ „Človek má problém zohnať robotu, kto nás bude chcieť do šesťdesiatky?“ Isté porozumenie prebleskne len výnimočne. „Ak sa bude populácia vyvíjať ako teraz, nebude mať kto robiť.“

Pohľady verejnosti a odborníkov sa v týchto prípadoch rozchádzajú najmä preto, že bežní ľudia hľadajú najskôr to, čo bezprostredne uľahčí ich život; odborníci zasa často vyzdvihujú to, čo vidia ako dlhodobo udržateľné, ekonomicky reálne, čo podnecuje rozvoj, podporujú znižovanie verejných výdavkov a sociálnu pomoc ľuďom v núdzi.

Iveta Radičová, ktorá sa zaoberá sociálnou politikou, zastáva jeden väčšinový a jeden menšinový názor. Súhlasí totiž s jedným i druhým opatrením. „Proti prídavkom len pre niektoré deti hovorí viacero faktov: rozhodovalo sa podľa priznaného, a nie skutočného príjmu, administrácia bola komplikovaná a náročná, na vylúčenie doplácali predovšetkým deti rodín zo strednej triedy. V dôsledku malého zvýšenia príjmov rodičov mohla rodina prísť o prídavky, a teda aj celkovo klesnúť. A zo samotného princípu prídavky majú byť bez sociálneho vylúčenia niektorých detí, pretože to nie je sociálna dávka pre rodiny v hmotnej núdzi, ale súčasť verejnej politiky na podporu výchovy detí. Mimochodom, vo Veľkej Británii poberala prídavky na deti aj kráľovná.“ A čo sa týka zmeny dôchodkového veku? „Stále menšia skupina musí utiahnuť stále väčšiu skupinu ekonomicky neaktívnych. Buď budeme kratšie chodiť do školy a skôr začneme zarábať, alebo pôjdeme neskôr do dôchodku. Predĺženie veku odchodu do dôchodku je jedinou reálnou možnosťou.“

Autor: © Inštitút pre verejné otázky