BRATISLAVA – Od 1. júla dostávajú prídavky na deti všetci rodičia, bez ohľadu na svoj príjem. Názor verejnosti a odborníkov na to, či je to správne, sa výrazne líšia.
Sociologička Iveta Radičová, ktorá sa zaoberá sociálnou politikou, je však za. „Vo Veľkej Británii poberala prídavky na deti aj kráľovná,“ hovorí.
Téme prídavkov sa venujú aj takmer všetky programy politických strán. Názory majú rôzne a nezávisia od toho, či je strana ľavicová, alebo pravicová.
Už minulý rok, keď vláda a parlament rozhodovali o tejto zmene, sa ozývali viaceré hlasy proti. Ekonómovia argumentovali, že štát si plošné prídavky dnes nemôže dovoliť – len tlačivá, potrebné na plošné prideľovanie prídavkov, stáli štát takmer tri milióny korún.
Na budúci rok by podľa prepočtov mal štát na prídavky vynaložiť o dve miliardy korún viac ako teraz – spolu vyše 11 miliárd. Prídavky dostane 1 403 100 detí.
Práve to, koľko celoplošné prídavky štát stoja, je dôvod, prečo k nim majú odborníci výhrady a vnímajú ich skôr záporne. Ukazuje to nedávny prieskum Inštitútu pre verejné otázky. Iný názor má však verejnosť – tá to podľa IVO vníma pozitívne.
Bežní ľudia oceňujú totiž najmä to, čo bezprostredne uľahčí ich život. Iveta Radičová s nimi súhlasí: „Proti prídavkom len pre niektoré deti hovorí viacero faktov: rozhodovalo sa podľa priznaného, a nie skutočného príjmu, na vylúčenie doplácali predovšetkým deti rodín zo strednej triedy. V dôsledku malého zvýšenia príjmov rodičov mohla rodina prísť o prídavky, a teda aj celkovo klesnúť. Prídavky, to nie je sociálna dávka pre rodiny v hmotnej núdzi, ale súčasť verejnej politiky na podporu výchovy detí.“
Politické strany v predvolebnej kampani prídavky zatiaľ nespomínajú. Podľa Smeru však vyplácanie celoplošných prídavkov v tejto situácii nie je celkom šťastné, ANO ich systém meniť nechce, KDH je tiež za to, aby sa vyplácali plošne.
