BRATISLAVA 22. augusta (SITA) - Štát sa môže dopátrať kedy, odkiaľ a komu ste telefonovali, posielali e-mail alebo esemesku, píše vo štvrtok denník Sme. Brusel totiž chce, aby všetky európske telekomunikácie ukladali údaje najmenej jeden rok a v prípade b
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
oli prístupné pre ktorúkoľvek členskú krajinu. Hlavný argument je boj proti terorizmu. Ak bude tento systém platiť, tak napríklad španielska vláda cez slovenské telekomunikácie ľahko zistí, komu ste včera telefonovali. Únia o návrhu definitívne rozhodne budúci mesiac, ale svetové médiá, ktoré získali kópiu návrhu, spustili poplach. Západné mimovládne organizácie varujú, že takýto zásah do súkromia Európa nezažila celé desaťročie. Varujú, že tento krok môže smerovať k tomu, že nás únia bude všetkých sledovať. Brusel sa bráni tým, že chce len harmonizovať systém zbierania týchto informácií, aby mohol efektívnejšie bojovať proti zločinu a terorizmu. Bulharsko bolo aj v roku 2001 najchudobnejším kandidátom na vstup do EÚ z krajín strednej a východnej Európy. Národná obroda uvádza, že podľa štúdie štatistického úradu EÚ Eurostat, Bulhari vydali minulý rok 43 percent zo svojich príjmov na potraviny. Priemerná spotreba mäsa v Bulharsku dosahuje 2,6 kg na osobu, kým v Maďarsku, Slovinsku a Poľsku viac než 5 kg. Miera inflácie v Bulharsku vzrástla v rokoch 1995 až 2001 o 3 601 percent. Objem výroby dosiahol minulý rok len 83,7 percenta z objemu v roku 1995. Miera nezamestnanosti je u mužov 20,5 % a u žien 18,8 %. Hospodársky denník informuje, že srbský prezidentský kandidát Miroljub Labus plánuje priviesť svoju krajinu do Európskej únie. Tento cieľ môže byť uskutočnený v priebehu siedmich až desiatich rokov, ak sa v Srbsku presadí politika demokratizácie, hospodárskeho pokroku a sociálneho trhového hospodárstva, uviedol Labus. V tomto časovom rámci sa má vyriešiť aj štatút juhosrbskej provincie Kosovo, nachádzajúcej sa v súčasnosti pod správou OSN a otázka vzťahov medzi Srbskom a Čiernou Horou. Labus (55), ktorý od jesene roku 2000 vykonáva funkciu juhoslovanského podpredsedu vlády, kandiduje v srbských prezidentských voľbách vypísaných na 29. septembra. Uznávaný ekonomický expert sa teší podpore vládnucej koalície Demokratickej opozície Srbska (DOS) a srbského premiéra Zorana Djindjiča. Labus vidí budúcnosť demokratického Srbska ako vodcu Balkánu v oblasti presadzovania hospodárskych a sociálnych reforiem.