BRATISLAVA 21. augusta (SITA) - EÚ: EK sa dištancuje od návrhu sledovať komunikačné dátaEurópska komisia (EK) sa v stredu pokúsila dištancovať od kontroverzného dánskeho návrhu o sledovaní komunikačných dát, ktorý má posilniť využívanie informačný
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ch technológií v procese vyšetrovania a stíhania organizovaného zločinu. "Návrh prichádza od dánskeho predsedníctva," povedal v Bruseli hovorca komisie a dodal, že exekutíva Európskej únie (EÚ) sa na to pozrie a potom ho bude komentovať. Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, poslalo rámcový návrh zahrňujúci také kontroverzné aspekty ako povinnosť poskytovateľov telekomunikačných služieb zachovávať aspoň jeden rok záznamy osobných komunikácií. Ide o maily, hovory po telefóne a mobilnom telefóne a kópie faxov. Informácie budú zadržané v ústrednom počítačovom systéme a budú k dispozícii všetkým vládam členských štátov EÚ. Znamená to, že telekomunikační operátori by mohli byť nútení odkladať obrovské množstvo elektronických dát. Dokument uvádza, že pravidlá musia pri zachovávaní osobných údajov vziať do úvahy aj ochranu súkromia. DÁNSKO: Sociálni demokrati kritizujú vládu za politiku rozširovania Dánska vláda čelí opäť kritike kvôli svojej politike v oblasti rozšírenia Európskej únie (EÚ), avšak tentokrát z radov opozičnej sociálnej demokracie, ktorá proces rozšírenia vždy podporovala. Svojou súčasnou politikou robí dánska vláda podľa bývalého ministra životného prostredia Svenda Aukena medvediu službu kandidátskym krajinám. Svend Auken, ktorý je podporovateľom rozšírenia najmä kvôli ekonomickým, politickým a kultúrnym dôvodom, kritizoval dánsku vládu, že zanedbáva a zakrýva problémy, ktoré rozšírenie vytvorí, napríklad na trhu práce. Exminister bývalej dánskej vlády varuje pred nedostatkom pozornosti, ktorú podľa neho treba venovať rizikám ilegálnej imigrácie, rozšírenejšieho zločinu. Zdôraznil tiež, že trh práce nie je v Dánsku vôbec pripravený na to, aby takýmto problémom čelil, nakoľko sa počíta s prisťahovaním tisícov ľudí. SR: Voľby budú mať pre vstup do EÚ a NATO kľúčový význam Slovenská politická scéna v stredu formálne odštartuje svoju volebnú kampaň, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní snahy krajiny o vstup do NATO a Európskej únie (EÚ). Západní diplomati tvrdia, že pokiaľ sa voliči v septembri rozhodnú pre Vladimíra Mečiara, nemuselo by sa Slovensko vstupu dočkať. Mečiar v pondelok pre agentúru Reuters uviedol, že má viac než 50-percentnú šancu dostať sa do budúcej vlády. Podľa analytikov však bývalý autokratický premiér vo vláde nebude. Mečiar svojho času krajine poškodil, keď opovrhoval právami menšín a ignoroval potrebné ekonomické reformy. Podpora Mečiarovmu hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS) podľa prieskumov verejnej mienky klesá. Z prieskumov vyplýva, že do parlamentu by sa mohlo dostať sedem strán, ktoré podporujú, v snahe získať si voliča a prilákať zahraničný kapitál, vstup Slovenska do NATO i EÚ. NEMECKO: Povodne nebudú mať na krajinu trvalejší dopad Prezident Bundesbanky Ernst Welteke v stredu vyhlásil, že odklad daňovej reformy, ktorý si vynúti náhrada povodňových škôd, nebude mať na nemeckú ekonomiku žiaden dlhodobejší dopad. "Odklad je rozumný a v porovnaní s prípadným zvýšením daní predstavuje menšie zlo," uviedol Welteke v rozhovore, ktorý má byť zverejnený vo štvrtkovom vydaní denníku Die Zeit. Najviac postihnuté spolkové krajiny vytvárajú spolu iba päť percent nemeckého HDP. ČR: Povodne prístupové rokovania neohrozia Českí vyjednávači v stredu oznámili, že sa budú snažiť uzavrieť prístupové rokovania o vstupe do Európskej únie (EÚ) do niekoľkých mesiacov, a to aj napriek rozsiahlym povodniam, ktoré nedávno zasiahli krajinu. Česká republika (ČR) chce uzavrieť rokovania v piatich zostávajúcich negociačných kapitolách do konca tohto roku, aby tak dosiahla svoj hlavný zahranično-politický cieľ, ktorým je členstvo v EÚ v januári 2004. "Tento cieľ zostáva platný," povedal v telefonickom rozhovore pre Reuters zástupca hlavného vyjednávača z ministerstva zahraničných vecí ČR Petr Ježek. Ako uviedol, negociačný časový rozvrh bol určený pre všetkých desať kandidátskych krajín - väčšinou zo strednej a východnej Európy - a Česi si môžu iba ťažko dovoliť meškať, ak chcú byť súčasťou prvej vlny rozširovania v roku 2004. EÚ: Podpora vstupu vzrástla vo väčšine kandidátskych krajín Podpora verejnosti členstvu v Európskej únii v tomto roku vzrástla vo všetkých v kandidátskych krajinách okrem Českej republiky, Slovinska a Lotyšska. Podľa prieskumu, ktorý v apríli a v máji uskutočnila agentúra GfK Hungary, najvyššia podpora vstupu do únie je v Rumunsku, kde dosahuje 78 percent. Najnižšia podpora je v Lotyšsku a predstavuje 39 percent. V Maďarsku je za členstvo v EÚ 66 percent respondentov, čo je o 12 % viac než pred rokom. Proti členstvu v únii by hlasovalo 15 percent Maďarov. Poľsko tiež oproti minulému roku zaznamenalo nárast podpory z 44 na 49 percent. DJUKANOVIČ: EÚ zvyšuje možnosť nepokojov na Balkáne Prezident Čiernej hory Milo Djukanovič v utorok obvinil predstaviteľov Európskej únie, že sa snažia zmeniť dohodu o novom usporiadaní juhoslovanskej federácie, čím podľa neho zvyšujú možnosť nových nepokojov na Balkáne. Pre denník Washington Post Djukanovič uviedol, že protireformní juhoslovanskí politici chcú dosiahnuť užšie vzťahy Čiernej hory so susedným Srbskom, a to napriek dohode o vytvorení voľnej únie týchto dvoch krajín dosiahnutej v marci tohto roku. "Táto protidemokratická skupina získala podporu v určitých kruhoch v Bruseli a v niektorých západoeurópskych krajinách," povedal Djukanovič. Dodal, že úradníci v Bruseli sa už niekoľko mesiacov snažia dohodu pozmeniť. EÚ vyzval, aby prestala podporovať jeho oponentov v Čiernej hore a naznačil, že chce aktívnejší prístup USA pri tvorbe novej únie. "Bez priameho a nestranného zásahu Washingtonu by pokusy EÚ mohli spôsobiť novú vážnu krízu na Balkáne," zdôraznil Djukanovič. V4: Téma povodní bude dominovať na štvrtkovom summite prezidentov Téma povodní a protipovodňových opatrení bude dominovať vo štvrtok na summite prezidentov krajín Visegrádskej štvorky vo východočeských Častoloviciach. Po tragických udalostiach, ktoré spôsobili záplavy v strednej Európe, sa rozhodol slovenský a český prezident predstaviť na stretnutí spoločný projekt protipovodňovej spolupráce, uviedol pre agentúru SITA hovorca prezidenta SR Ján Füle. Rudolf Schuster a Václav Havel budú iniciovať, aby pri podobných prírodných katastrofách spolupracovali nielen krajiny V4, ale pripojilo sa aj Nemecko s Rakúskom. Cieľom projektu je zabezpečenie protipovodňových opatrení a prevencia pred pohromami na celoregionálnej úrovni. SCHUSTER: Slovensko bude mať vládu, ktorá zaistí vstup do NATO a EÚ Slovenský prezident Rudolf Schuster očakáva, že po septembrových parlamentných voľbách vznikne na Slovensku široká koalícia, ktorá krajine zaistí vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ). Výsledky tohtoročných volieb budú pre Slovenskú republiku rozhodujúce, pretože prípadný návrat autokratického expremiéra Vladimíra Mečiara k moci by ohrozil integračné ambície tejto krajiny. Schuster v rozhovore pre agentúru Reuters vyjadril presvedčenie, že Slovensko bude mať po septembrových voľbách vládu, ktorá šance na získanie pozvánky do NATO na pražskom summite neohrozí. To isté podľa jeho slov platí aj o vstupe SR do EÚ. BOSNA: Reformy potrebné na vstup do EÚ sú pomalé Bosna a Hercegovina pokračuje v reformách potrebných na vstup do Európskej únie len pomaly, a preto sa nemôže stať jej členom pred rokom 2010. Uviedol v stredu vyslanec EÚ v Bosne Hansjoerg Kretschmer. "Ostatným východoeurópskym krajinám, ktoré kandidujú na členstvo v únii, trvalo 15 rokov od pádu komunizmu, aby dosiahli súčasný stav," konštatoval odchádzajúci vyslanec a dodal, že Bosna bude potrebovať na dosiahnutie rovnakého pokroku 15 rokov od Daytonskej mierovej dohody z roku 1995. Podľa Kretschmera Bosna urobila pokrok v mnohých oblastiach, nie je však stále dostatočný na uzavretie Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ, čo je prvý krok na vstup do únie. Uzavretie dohody možno očakávať najskôr až na konci roku 2003.