Sudcovia z islamského odvolacieho súdu potvrdili pre Aminu trest smrti ukameňovaním. FOTO - REUTERS
„Boh je veľký,“ prevolával dav, zložený prevažne z mužov, po vyhlásení rozhodnutia islamského odvolacieho súdu v Nigérii o prípade tridsaťročnej Aminy Lawal Kuramiovej. Potvrdený rozsudok z marca tohto roku znie: smrť ukameňovaním za počatie dieťaťa mimo manželstva.
Právnici pani Kuramiovej majú tridsať dní na odvolanie na vyšší súd. Ak ten rozsudok nezmení, môžu sa odvolať na Najvyšší súd, kde proti sebe povstanú nigérijské ústavné a náboženské autority. Amina sa tak stala súčasťou boja, ktorý v Nigérii zúri medzi vyznavačmi a protivníkmi šaríy už od roku 1999. Pred troma rokmi totiž islamské právo zaviedli v severnej časti krajiny s prevažne nemoslimským obyvateľstvom.
Šaría, islamský zákon, je odvodený priamo z Koránu, tradície a výrokov proroka Mohameda. „Toto je triumfom Alahovho práva proti nepriateľom šaríy,“ komentoval rozsudok pre denník New York Times 26-ročný študent Muhammad Radiu. O ukameňovaní však v Koráne nie je ani zmienka. Za cudzoložstvo ukladá trest zbičovania pre oboch previnilcov. Pri neskoršom zavádzaní trestu ukameňovania sa vraj islamskí právnici inšpirovali Bibliou.
O mužovi a žene Korán hovorí ako o rovných bytostiach stvorených Bohom. Obdobie raného islamu prinieslo ženám nové postavenie v spoločnosti. Boli vnímané ako stabilizujúci faktor v manželstve, vzdelávali sa. Európanky mohli moslimkám v tom čase len závidieť.
Postavenie žien sa začalo meniť až pod vplyvom interpretácií Koránu islamskými právnikmi. „Žena začína vystupovať ako element, ktorý by sa mal orientovať iba na rodinné veci. Právnou vedou sa dokonca začína spochybňovať aj jej úloha ženy -matky. V porovnaní s európskymi ženami ale islamský zákon poskytoval moslimkám aspoň ochranu proti zlému správaniu manželov a určité majetkové práva,“ hovorí právny vedec Ivan Hruškovič z bratislavskej právnickej fakulty.
Mnoho ustanovení klasickej šaríy však akoby zamrzlo v spoločenských podmienkach siedmeho storočia. Zatiaľ čo v okolitom svete prebehlo v nasledujúcich storočiach postupné oddelenie svetských právnych noriem od náboženských pravidiel, islamské právo pretrváva ako celistvý náboženskoprávny systém. Okrem Turecka sa zosvetštiť verejné pravidlá správania nepodarilo žiadnej islamskej krajine.
A kým Amine Lawal Kuramiovej z chudobnej Nigérie hrozí smrť za splodenie dieťaťa, stovky moslimiek žijúcich v bohatých liberálnych krajinách sa dobrovoľne rozhodujú pre pokoj za závojom a prísnu morálku Koránu.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
