Na politika, ktorý sa stal symbolom Pražskej jari – pokusu o poľudštenie komunistického režimu, a významnú úlohu hral aj po novembri ‘89, je podľa prieskumov hrdých 36 percent Slovákov. Je obľúbenejší, ako Milan Rastislav Štefánik.
„Vodcom národa“, však podľa politológa Miroslava Kusého nikdy nebol, pri rozhodovaní dal vždy prednosť funkcii generálneho tajomníka strany. Sprchou pre Dubčeka bolo, keď mu sovietsky vodca Brežnev povedal, že mu na budúcnosti komunizmu v Európe nezáleží a snažil sa len zachovať sovietske impérium.
Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy boli všetci československí predstavitelia zavlečení do Moskvy, kde podpísali protokoly, ktoré otvorili cestu normalizácii. Dubčekovi obhajcovia dodnes argumentujú, že Sovieti jeho podpis získali len nátlakom. Po revolúcii však podľa Kusého Dubček „precitol“, pochopil, že reforma socializmu nie je možná a stal sa moderným sociálnym demokratom.
Udalosti z roku 1968, ktoré Dubčeka preslávili aj vo svete, však už mnoho mladých Slovákov nepozná, mnohým dnešný dátum nehovorí nič.
