Bezprizorní, nezodpovední a nekontrolovateľní fanúšikovia sa nevedia vojsť do kože, a ak s nimi Spartak niečo neurobí, môže sa stať, že bude hrávať mimo svojho stánku a s pokutou v pokladnici.
Spartak víťazstvom nad Žilinou uzavrel hetrik výhier doma (predtým Trenčín, Dubnica) a je spolu s Košicami stále bez prehry. Hra Spartaka sa začína páčiť, lebo je priamočiara, s plným nasadením, a to bývalo najväčším lákadlom aj v časoch najväčšej slávy trnavských andelov.
Napriek tomu je v tejto sezóne rekordná návšteva na lige vôbec, ale aj v Trnave (16 692), zatiaľ iba jedenástou v histórii. Je však pravda, že po rekonštrukcii štadióna a úprave kapacity (18 514) zostane neprekonaný rekord zo sezóny 1994/95 z duelu so Slovanom - 20 850 divákov.
Mladá Trnava a staré Košice lákajú. Je paradoxné, že kým v Trnave sa okolo Jozefa Adamca cizelujú väčšinou mladíci, košickí tigri zlákali do svojho hľadiska divákov vďaka posilám veteránov. Obšitník, Sovičovci zvýšili kvalitu hry a v hľadisku Čermeľa sa objavil rekord 10 410 divákov. Čosi viac bývalo vtedy, keď za éry Rezeša púšťali zadarmo.
Päť rokov si slovenská liga nepamätá, aby v jednom kole bolo až na dvoch štadiónoch vyše 10-tisíc divákov. Až teraz.
Ak by sme porovnávali nárast kvality a príťažlivosti v hre, väčšie návštevy by si za predvedené výkony zaslúžila aj Dubnica (krásny herný rukopis trénera Stanislava Grigu) a Inter Bratislava (Peczeho prísľub hrať ofenzívne za každých okolností sa napĺňa). V prípade Interu sa v kádri objavuje viac mladíkov na konto mazákov (zo skúsených Hýll, Čišovský, Gáspár, Kunzo, Drobňák). Pecze musí budovať, ale rozhodol sa, že nie na konto kvality hry. Nie betonárske práce o body, ale hra o ne. Sympatické.
Pri všetkej úcte k rozletu Trnavy i ďalších nesmieme zabudnúť na vážnu vec. Pre túto ligu nie je prezentácia nadstavbou. To najlepšie zo Slovenska hrá v cudzine a bude sa biť aj v stredu s Čechmi o medzinárodné uznanie. Liga nám omladla, začala ľudí lákať, čo je dobré znamenie, aj preto nech nás reprezentačný odstup nezarmucuje. Návštevy v Trnave a Košiciach vravia, že divák to pochopil.
JÁN MIKULA
