Maďarský premiér odpovedá na otázky členov výboru, ktorý má posúdiť jeho činnosť v bývalej komunistickej kontrarozviedke. FOTO - TASR/AP
vlády pokračuje v činnosti, ale jej jadro už má za sebou: vypracovanie zoznamu osôb, ktoré spolupracovali s vnútroštátnou komunistickou rozviedkou, presláveným oddelením III/III ministerstva vnútra.
Chýba už len záver a ten dodá parlament, ktorý prerokuje správy oboch výborov. Pravda, táto posledná bodka sa bude ešte rodiť pomerne zdĺhavo. Pred parlamentom sa ocitnú čisto koaličné správy, a preto sa o legitimite týchto záverov ešte bude hovoriť.
Do maďarského politického života to však už veľmi výrazne nezasiahne, politická časť aféry sa končí, politický boj je dohraný.
Maďarská socialistická strana (MSZP) si v ňom posilnila imidž. Stavila na otvorenosť a kritiku diletantantizmu a dogmatickosti obvinení opozície na čele so stranou Fidesz. Zvíťazila aj napriek tomu, že na obhajobu Medgyessyho nezverejnila žiadne skutočnosti doteraz ukrývané pod známkou prísne tajné. Vlastne nič konkrétne, čo by objasnilo okolnosti a charakter jeho práce pre kontrarozviedku v rokoch 1978-1982.
Odtajnené dokumenty členovia výboru študovali za zatvorenými dverami, verejná bola len Medgessyho obhajoba. Keď ho 8. augusta tri hodiny vypočúval výbor, vlastne iba zopakoval, že jeho úlohou bolo chrániť štátne tajomstvá pred západnými aj východnými tajnými službami v čase, keď Maďarsko začalo tajne vyjednávať s Medzinárodným menovým fondom (MMF) - pričom túto úlohu prijal „dobrovoľne“.
I tak socialisti dokázali Medgessyho aféru odstrániť s výslnia politiky a veľakrát dokázali, že v komunikačnej stratégii majú oproti rétorike strany Fidesz navrch. Najväčšou chybou žalobcov bolo, že sa nepýtali, neanalyzovali, len odsudzovali - socialistov ako celok aj ich premiéra ako nemorálnych reprezentantov nemorálneho režimu.
Socialisti stavili na myšlienku, že ľudí treba posudzovať na základe osobnej zodpovednosti, aj keď žili a pracovali v zlom systéme. Najdôležitejší záver však je, že „očistný prevrat“, čiara za minulosťou, ktorú hlásal Fidesz, ani nie je možná: agenti prežívajú vo všetkých politických silách, nielen v medzi socialistami, nástupcami reformných komunistov. Obracačov kabátov má totiž vo svojich radoch aj Fidesz.
Komisia dospela k záveru, že v konzervatívnych vládach Maďarska od roku 1990 bolo viac spolupracovníkov s komunistickou tajnou službou než v ľavicových: päť v prvej (1990-1994) a štyria vo vláde Viktora Orbána (1998-2002). Z dvanástich takto obvinených ministrov a štátnych tajomníkov boli len dvaja v socialistickej vláde Gyulu Horna (1994-1998) a jeden v súčasnej. Fidesz túto hanbu len korunovala, keď jej členovia vystúpili z lustračného výboru a až na zopár výnimiek nesúhlasili so zverejnením svojich osobných údajov.
Špionážna aféra je teda uzavretá, ale všetci, ktorí očakávali odkrývanie minulosti a vyrovnávanie sa s ňou, museli byť sklamaní. Táto úloha teraz čaká na historikov a analytikov.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
