
Turisti, ktorí sa vybrali na dovolenky do stredoeurópskych metropol, mali tento rok nečakané spestrenie - záplavy. Po Prahe a Bratislave prišla už veľká voda aj do Budapešti a turisti si ju na pamiatku fotografovali. Včera ráno dosiahla hladina Dunaja v Budapešti vrchol, keď voda bola o štyri centimetre vyššie ako v roku 1965. Ale už poobede začala pomaly klesať a podľa odborníkov bude jej ústup pomerne rýchly. Záplavová vlna pokračuje na juh, hrádze hlavnej ochrannej línie na severe zatiaľ všade odolali náporu vody. V celom Maďarsku evakuovali zatiaľ okolo 2-tisíc ľudí. Maďarsko nebolo pozvané na berlínsky summit postihnutých krajín zrejme aj preto, lebo voda tam zatiaľ nenapáchala mimoriadne škody. FOTO - TASR/AP
BRATISLAVA - Prírodný živel pomohol kandidujúcim krajinám priblížiť sa k Európskej únii, hoci za veľmi vysokú cenu. Pozvanie Česka a Slovenska na narýchlo zvolaný povodňový summit do Berlína s najvyššími predstaviteľmi únie je významným signálom. Na stretnutí všetci prijímali ako hotovú vec, že do únie čoskoro vstúpime.
„Naplno som sa presvedčil, že Slovensko akoby už bolo súčasťou novej, širšej, zjednotenej Európy,“ povedal premiér Mikuláš Dzurinda.
Podľa ministra zahraničia Eduarda Kukana je rýchlosť, s akou nemecký kancelár Gerhard Schröder zvolal núdzovú poradu, „v diplomacii nóvum“. „Je to obrovský posun v postavení Slovenska. Rovnako sedeli za rokovacím stolom členské aj kandidujúce krajiny, rozprávali sa ako absolútne rovné,“ povedal Kukan.
Podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Pavla Lukáča je optimizmus namieste. „Bol to významný krok. Zloženie pozvaných je signál pre regionálnu spoluprácu. Aj v budúcnosti sa budú zrejme v rámci únie využívať podobné ad hoc stretnutia - napríklad Nemecko, Rakúsko plus Visegrádska štvorka.“
Ďalším dôvodom je, že rakúska a nemecká verejnosť sa o strednú Európu a úniu začala zaujímať inak ako doteraz. Naši susedia sa síce o rozšírenie únie zaujímali, ale mu nie vždy pomáhali. „Namiesto Benešových dekrétov sa riešia problémy, ktoré sa dotýkajú skutočného života obyvateľov. Môžu tak pochopiť, že únia nie je len niečo, čo sa odohráva v kabinetoch politikov, ale niečo, čo im môže konkrétne pomôcť,“ hovorí Lukáč.
BARBORA TANCEROVÁ