FOTO SME – PAVOL MAJER Ako ukázal test SME, bratislavské podniky mladým nalievajú bez mihnutia oka.
„Dve deci bieleho,“ povedala Jana nesmelým, takmer detským hlasom. Blonďavá čašníčka vo vinotéke na Michalskej sa umelo usmiala a odišla po drahé biele víno. Ani jej, ani jej kolegyni, čo prišla s účtom, nenapadlo, že dievča môže mať štrnásť rokov. „My sme brigádničky len druhý deň, ako máme vedieť, že je mladšia. Veď vyzerá na osemnásť.“
V podniku Lýra si Jana skúsila objednať fernet. Opäť nemala žiadny problém. Vysoký čašník v bielej košeli s náušnicou na ňu ani nepozrel. Neskôr sa zdesil a trasľavým hlasom zavolal ďalšieho čašníka: „Vraj sme predali fernet štrnásťročnej čajočke.“ Jeho menší kolega sa bránil: „Veď vyzerá tak dospelo. To môžem aj vám povedať, že máte šestnásť,“ povedal Janinmu sprievodcovi. V Lýre sa polícia občas objaví, hovorí, „ale nikdy nič nenašli“.
Ďalším obľúbeným bratislavským podnikom je El Diablo. Sadli sme do svetlých prútených kresiel a po chvíli prišla čašníčka s unavenou tvárou. Všetko sa opakovalo: malé pivo doniesla bez toho, aby si Jana obzrela. „Viem, že je to protizákonné. Nepozerala som sa na ňu, ale na vás. Keby tu bola partia mladých ľudí, tak to nepredáme.“
Na Hviezdoslavovom námestí je reštaurácia Verne. V teste dopadla rovnako ako ostatné: dve deci dobrého bieleho vína Jane bez problémov predali. Čašníčka sa previnilým hlasom ospravedlňovala: „Viem, že je to protizákonné. Ale som už taká unavená, že ani nevidím. Sme tu len dvaja a navyše, to víno ste objednávali vy. Aj vtedy je to protizákonné?“
Zdá sa, že nič nezabráni mladému človeku, aby si kúpil alkohol. Len v jednom podniku to vyzeralo inak – v Irish pube. Jana si chcela objednať malé pivo, ale čašníčka ju zastavila: „Koľko máte rokov? Ukážte mi občiansky,“ hovorila prísnym hlasom. „V Irish pube nedostane žiadne dieťa alkohol. A u mňa už vôbec nie,“ tešila sa, keď sme jej povedali o teste.
Zákon nehovorí len o reštauráciách a podnikoch. Zákaz platí aj pre obchody. Na Hlavnom námestí je obchodík so suvenírami, kde majú okrem iného aj alkohol. Za pultom medzi regálmi stojí pani v strednom veku. Chvíľu sme postávali pred otvorenými dverami a potom Jana vošla dnu – jej ďalšou úlohou bolo kúpiť ploskačku rumu.
„Pre koho to je,“ pýtala sa predavačka vnútri. „Pre otca,“ odpovedala Jana a ukázala na redaktora a fotoreportéra. Viac povedať nebolo treba. Rum dostala. „Nechcela som občiansky preukaz, povedala mi, že tu má otca. Pozrela som sa von, videla, že sa vonku rozprávate, tak som jej dala,“ bránila sa predavačka.
Prečo by však otec poslal svoju dcéru kúpiť alkohol, keby stál pred obchodom? „Viem, že je to protizákonné. Ale to, čo ste urobili, je špinavosť.“ Na pomoc jej prišiel prešedivený pán. Hneď pochopil, o čo ide, a vyhnal nás von.
Okrem alkoholu zákon zakazuje mladým predávať cigarety a pornografické časopisy. Ale skutočnosť je úplne iná.
V stánku Interpress na korze mala Jana kúpiť malú škatuľku Marlboro lights a zapaľovač. Dvadsaťročný predavač s nagelovanými vlasmi na občiansky preukaz ani nepomyslel. Neskôr sa tváril prekvapene: „Jasné, viem, že to je protizákonné. Ale bol tu taký frmol, že som jej nestihol pozrieť do tváre.“ Jana bola v obchode jediná.
S pornočasopisom je to tiež jednoduché. V stánku na Laurinskej sedela medzi novinami a časopismi staršia pani v okuliaroch s červenohnedými vlasmi. Vôbec sa nečudovala, prečo chce mladá slečna časopis Leo. Keď jej ho predávala, povedala len: „Máte šťastie. Akurát prišlo nové číslo.“
