Fotografia na pamiatku – zľava: Miloslav Konopka, Mikuláš Konopka mladší, Mikuláš Konopka starší, Milan Haborák.

Areál želiezovského trávnatého futbalového štadióna, priľahlého tréningového škvarového s guliarskymi kruhmi i zašitého s kladivárskou klietkou je vždy istý čas do roka vrhačským centrom. O atlétoch sa hovorí, že vedia tvoriť rodinu, aspoň v prenesenom význame. V tomto prípade pôjde o skutočnú.

Ak sme guliarovi Milanovi Haborákovi, finalistovi olympiády 2000 v Sydney, naznačili, že sa priženil do rodiny Konopkovcov, s úsmevom zaprotestoval: to oni sa „vydali“ za Haboráka. Fakt je, že Prešovčan sa takmer presne pred rokom oženil s fešnou blondínou Michaelou Konopkovou a ako „svadobný dar“ dostal vzácnych švagrov – svojho najväčšieho domáceho rivala Mikuláša i jeho o päť minút mladšie dvojča, olympionika do tretice, kladivára Miloslava.

Otec Mikuláš Konopka je „parťákom“, napokon on dal vystavať na futbalovom štadióne vrhačské kruhy a Milovi prenajal plochu, na ktorej postavil kladivársku klietku. „Aj sa chvíľami hrám na trénera. Preštudoval som si nejakú literatúru, a keď neporadím, aspoň si zamudrujem,“ smial sa podnikateľ v oblasti kvetinárskej výzdoby.

Rôzne začiatky

Milan rypne: „Ja som si vašu sestru všimol už veľmi dávno na pretekoch v Košiciach. Skôr som vedel, kto je ona, než nejakí vrhači Konopkovci.“

Starší Haborák sa v banskobystrickej Dukle sa pomaly, ale iste prepracoval medzi guliarov medzinárodnej triedy. Dostal sa do nej vlani. Prehodil dvadsaťmetrovú hranicu o tridsaťpäť centimetrov, v Sydney sa prebojoval do finále (skončil jedenásty), na tohtoročných halových majstrovstvách sveta bol siedmy. Pod Prešovčanovo napredovanie sa podpísal ukrajinský tréner Alexander Azarov.

Otcovsky pôsobiaci kouč zdokonaľoval predovšetkým techniku otočky zverenca. Milan je silák. Meria 191 cm, váži 130 kg. Ukrajinec sa po prieťahoch s udelením nového víza na Slovensku vzdal pôsobenia u nás. „Som starší človek a to večné behanie po úradoch, byrokracia sú už nad moje nervy. S Milanom som v telefonickom styku, zaujíma ma, ako sa mu darí, ale usadím sa už doma na Ukrajine,“ komentoval situáciu Azarov.

Milan si teda práve dnes „ťapol“ s vrhačským trénerom banskobystrickej Dukly Jozefom Hanušovským. „V mojom prípade pôjde naďalej o zrýchľovanie práce v kruhu,“ hovorí Haborák, ktorý v piatok splnil v Seville limit na augustové majstrovstvá sveta v Edmontone výkonom 20,02 m. Pri prvom pokuse prešliapol, druhý mu vyšiel. Ďalej nesúťažil. Šetril si zranený členok, na pretekoch si ho chránil vysokou topánkou, ktorú mu požičal švagor Miki.

Dvadsaťosemročný Haborák a mladší Mikuláš Konopka (nar. 23. januára 1979) majú spoločnú jednu vec. V rovnakom čase sa začali výraznejšie ukazovať v elitnej guliarskej spoločnosti. Miki nie pomaly, ale iste, no naopak – rýchlo. Mladý vrhač sa dostal k mladému, progresívnemu trénerovi Karlovi Šulovi, protagonistovi guliarskej otočky u nás a stále držiteľovi najlepšieho slovenského výkonu 20,94 m z roku 1989. „Keď Miki prišiel ku mne ako sedemnásťročný, vrhal klasickou technikou. Aj sa otočky spočiatku bál. Ja som mal k dispozícii iba fotografie, kinogramy a výborného trénera manažéra Antona Ihringa. Dnes vidím na videu každý detail. Miki je na guliara menší, aj ja som bol taký. Nie je valibuk, skôr kulturista. Keď sa osmelil, išlo všetko veľmi rýchlo. Pred juniorskými MS v Sydney roku 1996 si po troch týždňoch otočkovou technikou podstatne zlepšil osobný rekord. Do Austrálie sme si išli hodiť tri pokusy, a on skončil piaty. Bol jednoznačne najmladším a najmenším pretekárom v poli. Posunul si rekord o meter a pol. Bolo rozhodnuté,“ analyzuje rodák od Břeclavi.

Šula považuje za ešte väčší talent jeho brata Miloslava. Prirodzene – kladivo je na techniku a zložitosti disciplíny náročnejšie ako guľa. „Ibaže o kladive som nemal ani potuchy, takže som sa musel začať učiť, študovať. Dodnes často chodíme do maďarského Szombathely za našimi maďarskými kamarátmi. Ich kladivárska škola je povestná, prepracovanú majú i guliarsku metodiku,“ dodal tréner.

Vrhačská povaha

O atlétoch-silákoch sa vraví – je s nimi vždy zábava, nie sú askétovia, tvoria kamarátsku partiu, v ktorej sú zvláštnou kapitolou Američania. Milan Haborák i Miki Konopka to sčasti potvrdzujú, sčasti oponujú.

„Nie sme žiadna odlišná skupina. Nájdu sa takí aj onakí, ale v podstate si skôr pomôžeme. Prirodzene, nájde sa výnimka. Všeobecne bol neobľúbený namyslený a veľkohubý Hunter. Dozvedeli sme sa, že sa s ním Marion Jonesová rozvádza. Ak je aj doma taký panovačný, nečudujeme sa jej. Američania sa vedia na nás pozerať zvrchu, ale v podstate sú priateľskí,“ poklebetili si o súperoch slovenskí guliari.

Miki vlani absolvoval seriál Grand prix s renomovanými mítingami Zlatej ligy. Bola to skvelá škola, hoci sa našiel nejeden odsudzujúci hlas, že Konopka prehnal pretekanie na úkor olympijského úspechu. „V tom to iste nebolo. Napokon, kto by odmietol štart na zürišskom mítingu. Možno Michael Johnson, od Konopku by to bolo jednoznačné chrapúnstvo. Američanov som spoznal bližšie. Práve na ,zürišáku‘ som býval na jednej izbe so slávnym Adamom Nelsonom. Dodnes si mailujeme,“ obhájil zaoceánskych silákov Konopka.

Karel Šula napriek Konopkovmu neúspechu v Sydney považuje vlaňajšok za dobrý rok. „Miki navonok pôsobí ako nebojácny mladík, s ktorým je zábava a srší z neho optimizmus. V sektore je, či lepšie bol, iný. Mal priveľký rešpekt pred veľkými menami. Séria štartov na svetoznámych mítingoch, na ktorých síce nevíťazil, ale získaval skalpy slávnych guliarov, mu zdvihla sebavedomie,“ vyzdvihol tréner, pripomenúc, že tohtoročný výrazný posun hneď zo začiatku sezóny má základ v roku 2000. „Na Zlatej tretre sa dostal na čelo poslednými pokusmi, utvoril výborný slovenský rekord 20,66 metra. Zvíťazil nad vynikajúcim Čechom Mencom a Talianom Dal Sogliom,“ pripomenul Šula potrebu veľkých meraní síl, aby vyslovil podstatné. „Naším cieľom je vyhrať júlové majstrovstvá Európy do 23 rokov v Amsterdame. Nie však iba to. Miki sa chce dostať do finále augustových majstrovstiev sveta. Už sa nemôžeme hrať iba na talent, Konopka je vážnym pretekárom, ktorý musí potvrdiť miesto vo svetovej desiatke.“

Guľa? Radšej väčšia

Guliarsky pokus od začiatku otočky po dopad gule trvá približne pol druha sekundy. V tomto smere ide o najkratšiu atletickú disciplínu. V tom okamihu atlét veľa nenarozmýšľa. To všetko až potom. O náradí, tréningu, strave, o tom, čo mohlo a nemuselo byť.

Atletické pravidlá hovoria: guľa je z masívneho železa, z mosadze alebo z iného kovu, ktorý je mäkší ako masadz, alebo má z takého kovu obal naplnený olovom či iným materiálom. Guľa musí mať hladký povrch, váži od 7,265 do 7,285 kg (na uznanie rekordu najmenej 7,260), má priemer od 110 do 130 mm.

Na „pracovný nástroj“ majú švagrovci rovnaký názor. Vrhajú radšej takpovediac s ohmataným náčiním, ktoré pripomína skôr tréningovú guľu. Ani jeden z nich si nevozí na súťaž vlastné náčinie, hoci to pravidlá dovoľujú. Konopkovi sa však na Zlatej tretre stalo, že prvé štyri pokusy pretekal s guľou, v ktorej čosi hrkalo. Až keď si požičal náčinie od Taliana Dal Soglia, dosiahol víťazstvo i rekord. Ide však o výnimku. „Na olympiáde či majstrovstvách sveta máte k dispozícii náčinia z každého dovoleného kovu a každej veľkosti. Môžeme ich rozpoznať podľa farby. Osobne máme radšej v ruke väčší objem,“ tvrdia Konopka i Haborák.

Konopkov rekord – 15 rezňov

„Isteže zjeme veľa. Čo a koľko, to závisí od obdobia. V akom štádiu je tréning, v akom pretekárske obdobie. Nám varí mama. Je kuchársky génius. Čo sa od nej naučila sestra, neviem. Habík (Haborák) totiž Mikinu (Michaela Haboráková) do kuchyne nepustí. Sporák ovláda možno lepšie ako guliarske náčinie,“ zavtipkoval si na Milanov účet Miki Konopka.

Bratia Konopkovci sa v tejto sezóne k pretekaniu dostali až v máji. Tréner Šula zvolil ostrý kondičný tréning („Ku koncu to už išlo chlapcom na hlavu. Aj si zaprotestovali. Máme kamarátske vzťahy, vnútri som chápal ich reptanie, ale nepovolil som.“). Prípravné obdobie je tiež vecou životosprávy.

Karel Šula opisuje veľmi presne: „Od októbra do januára chlapci odtučňujú. Ubúda im síce sila, ale prečistí sa organizmus. Presne tak to robí napríklad Honzo Železný. V hlavnom prípravnom období sa strava skladá z mliečnych výrobkov, mäsa a cestovín. Milo má ideálnu kladivársku postavu – 191 cm, niečo nad sto kíl. Miki by potreboval trochu pribrať. Prirodzenou súčasťou výživy sú dovolené podporné prostriedky. Spolupracujeme s doktorkou Janou Psárskou v oblasti biochémie, radí nám doktor Jozef Mračna (o Haboráka sa stará v Banskej Bystrici MUDr. Ján Benda – pozn. red.).“ Máte pod kontrolou čistotu športu?, spýtali sme sa trénera. „Pokojne môžem chodiť po okolí so zástavou, že nedovoleného sme sa nedotkli ani prstom, ani myšlienkou. Prepadol by som sa od hanby,“ oduševnene rozpráva Šula.

V hlavnej sezóne potom guliari i kladivár zjedia všetko, čo im chutí a nie je vyslovene škodlivé. „Ide o to, aby sme neboli ani na chvíľu hladní, ale ani prejedení. Jogurt, banán, kúsok čokolády zjeme ikskrát denne. Takú poriadnu stravu si dáme päť ráz. Kureniec a všetkého od nich sa neviem dojesť. Mama je špecialistka na všetko, na perkelty obzvlášť. Mojím rekordom je ale pätnásť rezňov. Sladkému sa nevyhýbame, priamo pred pretekmi je to dokonca základ. Vtedy už jeme menej, prevláda čokoláda,“ doplňuje poznatky o jedálnom lístku Mikuláš Konopka, ktorý patrí v guliarskom sektore medzi štíhlych. „A ak som k tomu prezradil svoj vek, tak mi Američania ešte aj vlani hovorili baby.“

V súvislosti s výživou vyslovil Karel Šula jeden zásadný poznatok. „Na prípravu máme dobré podmienky. Pre vrhačov sú zbytočné zahraničné sústredenia, stačí domáce prostredie. Investícia do výživy je vždy lepšia než na prípadný pobyt niekde na Kanárskych ostrovoch.“

Strach

Kladivári sú atletickým vydedencami. Pravda, nie na olympiáde alebo majstrovstvách sveta. Keď hádžu oni, ostatné disciplíny stoja. Na tréningoch a menších pretekoch ich však ženú na vedľajšie plochy. Ich disciplína je nebezpečná.

Miloslav Konopka, o päť minút mladšie Mikiho dvojča, je pri rozhovore skutočne akoby druhý. Šula oponuje: „Milo sa nikdy ničoho nebojí, zásadne nemá rešpekt pred súpermi. Hovorí, že vyhrá, aj keď sa to v kruhu hemží pretekármi s podstatne lepšími osobnými výkonmi. Som presvedčený, že veľmi ostrý limit na majstrovstvá sveta 77,65 metra prehodí.“ Aj teraz z „mladšieho“ Konopku vyletelo: „Na majstrovstvách Európy do 23 rokov budem už určite stáť na stupni víťazov, do Edmontonu na betón s bratom poletím.“

Milo posmutnie, ak sa hovorí o nešťastiach, ktoré vie zapríčiniť letiaca guľa na lanku. Vie byť smrtiacim projektilom. Vlani v Turnove kladivo z rúk českého rekordéra Vladimíra Mašku zabilo mladú atlétku. „Bolo mi strašne ľúto dievčiny i Vladimíra, ktorý za to vôbec nemohol. Otočený chrbtom nemohol vidieť, že na plochu vstúpili dve mladé ženy.“ S Milom Konopkom sme nerozoberali tento nešťastný prípad ani ten, ktorý atlét videl: „V Osake na tréningu odtrhlo kladivo ruku jednému z rozhodcov.“ Hovorili sme o strachu. „Ten nemám, ale som veľmi opatrný. Aj mne sa stalo, že ma skoro trafil tréningový partner, sotva som sa uhol. Na tréningoch vyslovene dávam pozor, aby som nikoho na ploche nevidel. Ak niekto náhodou prechádza, počkám. V Želiezovciach trénujem zašitý sám. Napriek tomu som pred každým hodom ostražitý. Po Maškovom prípade som štartoval na pretekoch v Halle, kde každý let kladiva sprevádzalo húkanie.“ Jestvuje aj strach o vlastné zdravie. „Nemôžem sa báť, lebo by som nemohol hádzať. Stalo sa mi však, že mi kladivo vyletelo z rúk v klietke a padlo na rameno z výšky pol metra. Nič sa mi nestalo.“

*****

Na fotografii pózuje na tréningovej ploche želiezovského štadióna za kladivárskym kruhom pol tony živej váhy – siláci Mikuláš a Miloslav Konopkovci, ich otec Mikuláš Konopka a švagor i zať Milan Haborák. Slovenská atletická sila donedávna chodila – doslova. Dnes vrhá a hádže. Nejde iba o trojicu zo snímky. Treba spomenúť i oštepára Mariána Bokora, kladivára Libora Charfreitaga, kladivárku Martinu Danišovú. Náhoda? „Možno, v malej krajine, akou je Slovensko, nemožno vynikať v každej disciplíne. Asi sa v pravej chvíli narodili siláci. Ale nie je to iba náhoda. Za nami stoja vzácni ľudia – tréneri, Šula, Azarov, Hanušovský, aj otec Konopka, pán Cencer, manželia Charfreitagovci. Už sa o nás vie. Ide o to, aby sme teraz niečo dokázali, zatiaľ sme iba naznačili,“ zadumal sa Milan Haborák.

Ak sme mu spomenuli súboj rodinnej rivality s Mikim Konopkom, podotkol: „Ak by Miki vyhral majstrovstvá sveta a ja by som bol druhý, skákal by som od radosti. Ak by bolo také poradie na majstrovstvách Slovenska, naštvalo by ma to.“ Je reálna aj prvá možnosť? „Prečo nie, a nevadilo by mi ani opačné poradie. Na tento rok však postačí, ak sa so švagrom stretneme vo finále majstrovstiev sveta blízko stupňa víťazov. A možno jeden z nás aj na ňom,“ dokreslil rodinný plán Mikuláš Konopka aj s rozumným úsudkom, že „vysoké ciele nemusia vyjsť, ale si ich treba dávať“.