Vzťahy medzi evanjelickou a rímskokatolíckou cirkvou v minulosti významne poznačili európsky spoločenský vývoj. Obe spoločenstvá dlho vedľa seba existovali ako cudzie telesá putujúce vesmírom bez akéhokoľvek vzájomného kontaktu, dokonca najprv medzi sebou viedli neľútostný zápas v presvedčení, že na svete je miesto iba pre jedno z nich. Potom prišlo ľadové obdobie chladnej koexistencie. Vo svojom nepriateľstve zabúdali, že obe telesá vznikli z toho istého materiálu, že v nich žijú rovnakí ľudia, ba že aj cieľ ich putovania je ten istý. Dnes to opäť objavujú a veľmi ich to vzájomne obohacuje.
Bolo by ohromné, keby sa niečo z toho podarilo preniesť i do nášho obyčajného, každodenného života, ba keby sa niečo podobné prenieslo i do vzťahov medzi politickými stranami formujúcimi náš spoločenský život.
Na ekumenických stretnutiach zvyčajne vládne srdečná atmosféra plná vzájomnej úcty a porozumenia. Kiežby sa niečo z tejto atmosféry prenieslo i do koexistencie ľudí rôznych názorov, do koexistencie rôznych politických strán.
PAVOL STANO,
Nový Smokovec
