nými šestkami 8 bodov. „Súper mal určite dobré informácie. Vedel, že mi to predtým padalo a podľa toho sa na mňa pripravil. Ale v konečnom dôsledku nie je dôležité, kto koľko dá bodov. Zabrali iní a vyhrali sme, to sa počíta. Je mi ľúto, že som spoluhráčom viac nepomohol, ale akokoľvek som zatínal zuby, nedávny výron som stále cítil,“ povedal po víťaznom stretnutí s Portugalskom (88:83) už s ľadovým zábalom na zranenom členku R. Krämer. Na našu otázku v čom vidí najväčšie pozitívum novo sa tvoriaceho tímu, nezaváhal: „Nesmierna túžba po úspechu.“
Poklonu nám zložil aj tréner Portugalska Valentin Melnyčuk. „Videl som videozáznam zo zápasu slovenských basketbalistov s Českom a musím povedať, že proti nám zahrali neporovnateľne lepšie,“ povedal kouč pochádzajúci z Ukrajiny a stihol sa ešte posťažovať na neskúsenosť svojich zverencov. „Nemajú ich kde získať. Väčšina z nich hráva vo svojich kluboch len málo a nedostatok ťažkých zápasov sa v Lučenci prejavil v dramatickom závere, ktorý nezvládli.“
V. Melnyčuk asi nevedel, že používa argument, ktorý už niekoľko rokov pravidelne znel z úst slovenských reprezentačných trénerov. Tentokrát však naši hráči potešili sebavedomým a mimoriadne bojovným výkonom, ktorým naznačili, že slovenský mužský basketbal by rád zabudol na neúspešnú predchádzajúcu kvalifikáciu s desiatimi prehrami z rovnakého počtu zápasov. „Napriek nie najvydarenejšiemu prvému polčasu sme si stále verili. Napokon sa ukázalo, že sme mohli vyhrať aj vyšším rozdielom. Chceme postúpiť, šliapeme ďalej,“ spustil bez zaváhania, podobne ako pri svojich štyroch úspešných trojkách, svitovský strelec Jozef Zabavník.
Tréner Miloš Pažický pochválil svoj tím najmä za výkon po prestávke: „Rozhodlo, že chlapci vložili v druhom polčase do hry elán a srdce. Vďaka patrí aj skvelému publiku v Lučenci, asi najlepšiemu u nás. Hráčov doslova prinútilo, aby na ihrisku odovzdali posledné zvyšky síl.“ PETER ŠEFRÁNEK
