Zatial čo štvornásobní majstri sveta Brazília sú v Južnej Amerike len na štvrtom mieste a musia sa skutočne báť o svoje šance v relatívne jednoduchej a ľahko pochopiteľnej kvalifikačnej skupine desiatich štátov, v Európe spôsobuje deväť kvalifikačných skupín absolútny chaos.

V 1. skupine Rusko len s obrovským úsilím vyhralo nad futbalovým trpaslíkom Luxemburskom 2:1. Mužstvom, ktoré by v minulosti Rusi zmietli z ihriska výsledkom možno i 12:1. V 3. skupine zasa dovolil Island Bulharom uhrať len remízu 1:1.

Malý stredomorský ostrov Malta, ktorý má jediné trávnaté futbalové ihrisko, dlho viedol v 3. skupine 1:0 s Dánskom a víťazstvo favoritovi zabezpečil až krátko pred záverečným hvizdom kanonier Ebbe Sand.

V 4. skupine zasa Slováci prehrali v Azerbajdžane 0:2, zatiaľ čo Turecko doma najprv prehrávalo 2:0, než sa mu s istým šťastím podarilo s Macedónskom remizovať 3:3. V 5. skupine sa už Poľsko cítilo na MS, no po remíze 1:1 s Arménskom sa opäť musí o postup triasť.

V 6. skupine zasa Chorvátsko prešlo len s odretými ušami cez Litvu 1:0, zatiaľ čo v 7. skupine sa Španielovi Raúlovi len so šťastím podarilo v Izraeli vyrovnať.

Svet futbalu stále viac otvára svoje rady. Prichádzajú hráči z nových štátov a nových futbalových federácií a dychtia vylepšiť si spoločenský štatút prostredníctvom futbalu. Etablovaní hráči to majú ťažšie. Futbaloví obri ako Holandsko sa musia vážne obávať postupu na MS.

Asi jediným stálym faktorom v Európe je Taliansko pod taktovkou Giovanniho Trappatoniho. Vo Filippovi Inzaghim, ktorý rovnako ako Ebbe Sand dal zatiaľ v kvalifikačných zápasoch sedem gólov, majú Taliani vyrovnaného gólového kanoniera. So 16 bodmi zo šiestich zápasov sa už Taliansko takmer kvalifikovalo na cestu do Japonska a Južnej Kórey. A každý, kto videl elegantný gól Francesca Tottiho na 2:0 v Gruzínsku, uzná, že tento futbalista hrá ako Brazílčan alebo Argentínčan.

My Nemci máme po hlbokej depresii nasledujúcej po skorom vypadnutí z majstrovstiev Európy pred rokom znovu dôvod dúfať. Rudi Völler dal ako tréner národnému mužstvu nový impulz. Víťazstvo 2:0 v Albánsku, ktoré odjakživa patrí k tvrdým súperom, teraz znamená, že jediné, čo potrebujeme proti Anglicku v Mníchove 1. septembra, je remíza, aby sme postúpili z 9. skupiny.

Angličania však vôbec nepoľavujú. Sú aj citeľne silnejší, odkedy švédsky tréner Sven Goran Eriksson prevzal národný tím. Zriedka som videl takú odhodlanú hru, ako keď Beckham & co. viedli nad Gréckom 2:0. Zrazu sa lopta úžasne hýbala, nátlaková obrana nepoľavila v tlaku - už ani stopy po tradičnej britskej taktike „kopni a hŕŕ do toho“.

Keď budú o rok majstrovstvá sveta v plnom prúde, budeme asi veľmi obdivovať Japonsko. Na vlastné oči som videl, ako japonský tím pokročil pod francúzskym trénerom Philippom Troussierom. V minulosti Japonci hrali futbal v štýle kamikadze - dnes ponúkajú modernú obranu catenacciovského štýlu. V ich skupine Konfederačného pohára nepustilo Japonsko ani jediný gól, dokonca ani proti brazílskemu mužstvu, ktoré - hoci oslabené náhradami, má stále dobrý káder. Tím so silnou obranou sa môže v turnaji prepracovať ďaleko.

Toto je niečo, čo si aj môj tím, Bayern Mníchov všimol v Lige majstrov. Podarilo sa nám získať najvytúženejšiu trofej futbalových klubov len preto, že sme posilnili obranu. Nehrali sme so zadnou líniou obsadenou tromi či štyrmi hráčmi, ako to skvele vie Francúzsko, Holandsko alebo Brazília, ale išlo skôr o to, že nás švédsky bek Patrik Anderson hral akúsi pozíciu stredného obrancu - a tiež preto, že naši dvaja francúzski obrancovia Willy Sagnol a Bixente Lizarazu, jednoducho uzavreli pravú a ľavú stranu.

A keď si vezmem, že sme prehrali 3:0 v Lyone, v zápase, v ktorom z nás brazílski hráči Anderson a Edmilson urobili priam bláznov. Práve vtedy som zasiahol a musel som mužstvu tvrdo prehovoriť do duše - až tak tvrdo, že som niektorých hráčov rozzúril. Na tom mi však nezáleží. Hlavné je, že začali rozmýšľať o hre.

Koniec koncov, všetko sa vydarilo oveľa lepšie. Prirodzene, že sme vonku v Reale Madrid hrali defenzívne a len vďaka skvelému útočníkovi Giovanimu Elberovi, ktorý len pár dní predtým absolvoval operáciu kolena, sme sa dostali do finále. Je škoda, že sa zranil vo finále proti Valencii, takže nebol schopný hrať za Brazíliu v Konfederačnom pohári. Keď bude Elber opäť v poriadku, môže byť pre Brazíliu stále veľmi cenný v jej boji o kvalifikáciu na majstrovstvá sveta.

FRANZ BECKENBAUER

Autor je prezidentom Bayernu Mníchov