o ľuďoch, ktorí si nespomenú na humanitu len koncom roka, ktorí ju robia celý rok, ba i celý život – darcov krvi. Keď je možné vyhodnotiť a spropagovať ľudí, ktorí robia niečo raz za rok, prečo nie je možné zviditeľniť aj tých, ktorí to robia pravidelne? Prečo nemôžu ústavní činitelia prijať i medailových darcov krvi, keď prijímajú športových medailistov (zlatá ako zlatá!). Veď oni za to nečakajú ani peniaze. Prečo štátne vyznamenanie dostáva prezident Slovenského Červeného kríža (aj keď určite zaslúžene, veď to nie je len darovanie krvi), a nie aj „špičkoví“ darcovia krvi?

LADISLAV BESÍK,

Partizánske