Dôležitou ochranou sú hrádze, tie sa však kontrolujú len tam, kde vôbec sú.
V Bratislave sa na viacerých miestach podunajská hrádza pri postupujúcej výstavbe jednoducho rozobrala.
„Bolo to na pravom brehu pri výstavbe obchodno-zábavného centra Aupark, kde sa časť hrádze zničila kvôli detskému ihrisku. To isté sa urobilo pri novostavbe Národného divadla, kde sa odviezla zemina z hrádze,“ hovorí hydrologička Pavla Pekárová z Hydrologického ústavu SAV.
Okolie tejto novostavby je aj podľa povodňovej komisie označované za jeden z najohrozenejších bodov Bratislavy.
Ľudia si po stáročia vytvárali aj individuálny systém ochrany pred povodňami.
Dediny a domy si budovali na vyvýšených miestach, alebo stavali domy na koloch. Dnes sa tieto ochranné mechanizmy vytrácajú a výstavba často nerešpektuje povodňové riziko.
„Napríklad územné plány sa z tohto hľadiska často nedodržiavajú. Povolenia na stavby sa vydávajú po známosti a stoja potom tam, kde by z protipovodňového hľadiska vôbec nemali stáť. Napríklad nemocnice a podobné objekty náročné na evakuáciu. Na to by mali slúžiť územné plány, ale neslúžia,“ dodáva Pekárová.
