Na hrádzi Vodného diela Gabčíkovo vidieť tmavú ryhu – až potiaľ siaha dunajská voda za normálnych okolností. Teraz je v skutočnosti voda nižšie, lebo väčšinu z povodňovej vlny odvádzajú vodári do starého koryta Dunaja. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Starosta bol na pive
V Dobrohošti balil málokto. V miestnom rozhlase ráno hlásili, že je tretí stupeň a že nevylučujú evakuáciu, no v záhradách visela bielizeň, traktorista pokojne oral neďaleké pole, pri domoch nebolo vidieť, že by napĺňali vrecia pieskom a starosta Štefan Majthényi bol v krčme na pive. „Nebudem sa s vami rozprávať. V novinách a v rádiu kadečo popísali,“ odmietal starosta otázky pred krčmou s pohárom v ruke a otáčal sa chrbtom. „A nemám čas odpovedať na otázky.“ Na otázku, či má čas stáť s pivom pred krčmou, sa opýtal: „A čo mi chcete zakázať aj pivo?“ Potom vzal bicykel a ušiel preč. Bola jedna hodina popoludní a v miestnom rozhlase akurát hlásili, že u podnikateľa sú melóny po 8,50 Sk.
Baliť sa začali iba niektorí
„Ráno hlásili, aby sme boli pripravení, ale ja som nikoho nevidel pripravovať sa, ani baliť. Nie veru, neveríme, že bude treba evakuovať. A keby aj bolo, ja neodídem, ostanem doma, mám pripravený čln,“ hovoril jeden z dedinčanov, ktorí stáli na hrádzi pri starom koryte Dunaja a debatovali. Práve zo starého koryta hrozí nebezpečenstvo. V Čunove vypúšťajú množstvo vody práve do tohto koryta. Voda z neho aj ramien vystúpila a okolo pol druhej bola v Dobrohošti asi tri-štyri metre pod vrchom hrádze. „Vidíte, preto som pokojný, lebo ešte môže pokojne aj tri metre stúpať.“ Zopár rodín sa však už obávalo, začali baliť.
Pokoj vo Vojke
Úplný pokoj bol vo Vojke, v dedine pod Dobrohošťom, aj keď na hrádzi postávalo ešte viac ľudí. Počuli v správach o možnej evakuácii, a tak každý, kto mohol, išiel pozerať, či voda stúpa. V diskusných krúžkoch nepripúšťali, že by sa niečo mohlo stať, optimistom bol aj starosta Jozef Varga: „V roku 1991, keď ešte nebola hydrocentrála v prevádzke, bolo v Bratislave okolo deväť metrov. Tu sme mali hladinu o dva a pol metra vyššie, ako teraz. Dnes je v Bratislave 970 centimetrov a tu je vody menej. Vidíte, že hrádza nepresiaka, v záhradách nie je voda nikde. Ďaleko sme ešte od toho, aby sa voda vyliala.“ V stredu zasadala protipovodňová komisia v Dunajskej Strede. „Zavolali nás starostov a povedali, že keby sa situácia nezlepšila, vo štvrtok a piatok môžu byť nepríjemnosti. Ale tu ľudia prežívali omnoho horšie chvíle v rokoch 1954, 1965, 1991,“ povedal Jozef Varga.
Spisovali zvieratá
V Bodíkoch boli na hrádzi aj majstri, ktorí mali robiť kúrenie do nového domu. Bezradne pozerali a premýšľali, čo robiť. „Nevieme, čo máme robiť, či príde voda. Doniesli sme inštalačný materiál za veľa peňazí, nechceme ho tu len tak nechať. Hovorili, že v piatok sa sem už možno nedostaneme.“ Starostka Bodíkov Magdaléna Ághová na rozdiel od starostov z vyšších dedín hlásila častejšie o možnej evakuácii, na obecnom úrade vytlačili zoznam všetkých 324 obyvateľov a spisovali, kde by išli v prípade nevyhnutnej evakuácie.
Magdaléna Ághová bola tiež optimistkou a dúfala, že dedinu nezaleje, ale na evakuáciu aj tak všetko pripravila. Spísala aj počet zvierat, zoznam odovzdá veterinárovi, aby zabezpečil odvoz. „Dúfam, že sa nič nestane, ale nemôžem sa spoliehať na náhodu. Aj keď viem, že niektorí starší, čo prežili pár evakuácií, asi nebudú chcieť ísť preč. Ženy podľa mňa by aj odišli, ale muži hovoria, že v dedine voda nebude,“ povedala starostka.
Do obce už doviezli z cukrovaru vrecia, začali navážať piesok. Do pol tretej sa však lopát nik nechytal. Ľudia aj keď sa báli, hovorili, že dedinu zatopí, len ak roztrhne hrádzu starého koryta. Na obed sa dalo po ceste z Čunova do týchto dedín poľahky prejsť, o tretej už voda bola na niektorých miestach tesne pod cestou.
