Cena tepla je jednou z položiek, ktoré v tomto roku zvyšujú životné náklady domácností napojených na centrálne zdroje. Podľa opatrenia Ministerstva financií SR ide o regulovanú cenu, ktorá môže byť pre konečného spotrebiteľa stanovená maximálne do 420 Sk/GJ. Ceny sa stanovujú pre každý zdroj zvlášť na základe predpokladaných nákladov, pričom do ceny sa môžu zakalkulovať len náklady priamo súvisiace s výrobou a dodávkou tepla. K týmto nákladom môže výrobca pripočítať zisk najviac 10 percent.
Pri dodržaní týchto predpisov by výroba tepla nemala priťahovať podnikateľov, veď desaťpercentný hrubý zisk za rok sa dá dosiahnuť aj z bankových vkladov, kde sa človek o nič nestará a oveľa menej riskuje. Napriek tomu sa v posledných rokoch vo výrobe tepla doslova bojuje o získanie trhu, čo naznačuje, že skutočný zisk z výroby tepla musí byť oveľa vyšší než tých 10 percent.
Ľudia, ktorí už prišli do styku s praktikami energetickej loby, vedia, že existuje skutočne široká škála metód, ktorými sa dajú regulačné opatrenia Ministerstva financií SR ľahko obísť. Človek začne žasnúť až vtedy, keď zistí, že ministerstvo vo svojom opatrení č. 26360/2000 na rok 2001 niektoré z týchto metód priamo ponúka na využitie. Totiž – napriek zdôrazneniu uvedeného opatrenia, že sa ceny tepla stanovujú na základe predpokladaných nákladov, nič sa nepíše o tom, že by tieto ceny mali byť na konci roka prepočítané a upravené podľa skutočných nákladov. Túto zásadu opatrenie na rok 2000 obsahovalo, no v tohtoročnom opatrení ju autori úplne vynechali. Pre výrobcov tepla je to priamo výzvou na maximálne nadsadenie predpokladaných nákladov a záleží iba na ich „šikovnosti“, ako dokážu presvedčiť okresný úrad o oprávnenosti takého zvyšovania nákladov. Je nesporné, že v rámci takého presvedčovania sú ochotní obetovať aj určité motivačné prostriedky. Opatrenie je však zmanipulované nielen preto, že neobsahuje uvedenú kľúčovú zásadu, ale obsahuje aj inú zásadu, ktorá človeku len trošku rozumejúcemu ekonomike priamo vyrazí dych. Posledná veta opatrenia totiž znie: „Do ceny tepla… možno započítať zisk do výšky preukázateľnej potreby finančných prostriedkov na splácanie úverov a úrokov z úverov poskytnutých na realizáciu investičných projektov za účelom zhospodárnenia výroby a dodávok tepla.“ Ak túto zásadu výrobcovia budú praktizovať – a prečo by nepraktizovali, keď to opatrenie povoľuje – pre konečného spotrebiteľa (teda väčšinou pre domácnosť) to bude znamenať, že spomínanú realizáciu investičného projektu zaplatí viac ako dvojnásobne. Raz zaplatí v odpisoch investičného majetku, druhýkrát v splácaní úveru a navyše zaplatí aj úroky z úverov. Na konci tohto kolotoča pre samotného výrobcu padne do lona viacmiliónový majetok ako dar od štátu. Je to pekne vymyslené, však? A ešte budú niektorí podnikatelia tvrdiť, že ich štát nepodporuje!
Ing. ŠTEFAN BALGA,
Rimavská Sobota
