Hoci Pavel Vilikovský má isté výhrady k jednoduchému kritériu anglického básnika W. H. Audena, ktorý rozpoznával pornografiu podľa toho, že vyvoláva erekciu, pre potreby svojej úvahy otvárajúcej blok o pornografii v letnom dvojčísle mesačníka OS (Fórum občianskej spoločnosti) mu „azda postačí“. Na skutočnosti, že sa toto periodikum rozhodlo zaoberať pornografiou, môže snáď prekvapiť výber tejto témy, ktorej permanentná tabuizácia nielenže nemohla pomôcť, ale len ďalej prehlbovala problémy s ňou súvisiace - morálne, právne, finančné, kultúrne. Čo však neprekvapuje, je profesionálne dôkladné a zároveň príťažlivé spracovanie témy, ktoré je atribútom tohto časopisu z vydavateľskej dielne Kalligramu.
Doterajšie celospoločenské „pornografické“ tápanie ilustruje aj definícia zo Slovníka cudzích slov spred piatich rokov, kde je pornografia označovaná ako nemravná literatúra, obrázok alebo film, literárny brak. Už samotné preferovanie literatúry je takmer amatérske, veď pornografický priemysel dnes stojí na filme, videu, televízii, internete, a tlačené slovo či obraz zastupujú len tony farebných magazínov.
Dokumentuje to aj fakt, že Američania míňajú niekoľkonásobne viac peňazí na pornografické videokazety, poplatky za pornografické káblové kanály, počítačové porno a iné požitky, než je tržba Hollywoodu za vstupenky a príjmy za všetky rockové a country platne. O tom, že ani výroba pornofilmov nie je len radostnou prácou, svedčí aj to, že podstatná časť z nakrúteného niekoľkohodinového materiálu sa nepoužije „kvôli opakovaniam, hlúpym chybám, kiksom či čakaním na erekciu“. Práve tento priemysel „trhovej“ pornografie však podľa Vilikovského svojou razanciou a rozpínavosťou (a teda aj klesaním účinku a čarom zakázaného ovocia) úspešne pracuje na vlastnej skaze, aj keď pravda, pornografii ako takej zánik iste nehrozí.
A využime do tretice brilantný Vilikovského úvod a jeho zjavnú erudovanosť - kým až prekvapujúco veľká časť populácie len ťažko rozlišuje medzi pornografiou a erotikou, preňho predstavuje pornografia v oblasti erotiky rovnaký gýč, akým sú v citovej sfére sentimentálne romány červenej knižnice. Pravda, ani gýč netreba vidieť čierno-bielo, podľa českého vydavateľa Joachima Dvořáka na samotnom gýči nič zlého nie je, často býva súčasťou sentimentálnych spomienok na detstvo. Zlé už však je, že väčšina k svojmu šťastiu organizovaný gýč potrebuje bez výhrad, celoživotne.
Ale späť k pornu, ku ktorému sa vyjadruje aj francúzsky filozof Jean Baudrillard či americká filmová teoretička Linda Williamsová - tá sa analýzou sadomasochistickej rozkoše priblížila k očakávanému feministickému kontextu pornografie, ktorý naplno rozohrala jej krajanka, spisovateľka Wendy McElroyová: „Som presvedčená, že ženy vo všeobecnosti majú z prítomnosti pornografie v spoločnosti prospech, či už ju vyhľadávajú alebo nie. Áno, pornografia a feminizmus majú mnoho spoločného - jedno i druhé totiž zobrazuje ženy ako sexuálne bytosti.“
Táto autorka sa cez fenomén pornografie venuje aj nejednoznačnému hodnoteniu vzťahu Michela Foucaulta a feminizmu. Práve Foucaultovo presvedčenie, že nie texty (teda literatúra, noviny, piesne či divadelné hry) odrážajú spoločnosť, ale naopak, že texty kauzálne predchádzajú spoločnosť. Z tejto predstavy vychádza úsilie radikálneho feminizmu zniesť zo sveta isté texty vrátane pornografie, tvrdí McElroyová.
A pridajme skúsenosť nemeckého spolkového súdu z roku 1990, ktorý v istej známej kauze konštatoval: „Skutočnosť, že román možno zároveň vnímať aj ako pornografické dielo, ho ešte nezbavuje vlastností umeleckého diela. Umenie a pornografia sa nevylučujú.“
Samozrejme, OS sa venuje aj iným problematikám, za všetky ilustrujme aspoň jednu citátom z listu Okáliho Husákovi o zákaze úradného prepúšťania maďarských robotníkov, ktorí sú na nútených prácach v Čechách: „Najdôležitejšou otázkou je však osídlenie zanechaných majetkov po odtransportovaných Maďaroch.“ Pre všetky rôznorodé témy našiel René Bílik v úvodníku elegantného a dôveryhodného spoločného menovateľa - pocit znepokojenia.
Ten vrchovato korunuje v závere dvojčísla recenzia knihy Antonia Beccadelliho Hermaphroditus - zbierky básní a epigramov vypovedajúcich vysoko artistnou formou s odvážnou obscénnosťou aj o najordinárnejších stránkach sexuality: Humanizmus pornografie alebo pornografia humanizmu?
