Krajská povodňová komisia nesie v týchto dňoch zodpovednosť za osudy Bratislavčanov vo svojich rukách. Tvorí ju zvláštna zmes ľudí: požiarnici, zvyknutí pracovať v teréne, experti, pracujúci s číslami, úradníci, vojaci. Včera mali ťažký deň, lebo museli rozhodovať o veciach, ktoré podstatne ovplyvnili život mesta. FOTO SME - PAVOL MAJER
Sú dve hodiny poobede. V zasadačke Krajského úradu sa schádzajú členovia protipovodňovej komisie.
Je to zvláštna zmes ľudí: za stolom sedia potiaci sa dôstojní páni v oblekoch, silný požiarnik so žltými trakmi, drsný plukovník v maskáčoch. Tridsať ľudí, ktorí v týchto dňoch rozhodujú o živote Bratislavčanov. Sponad okuliarov všetkých sleduje krehký starší pán s pomalými pohybmi - predseda Branislav Longauer. Začína sa zasadnutie.
Najprv najaktuálnejšia situácia. „Devín 937. Bratislava 975,“ oznamuje nesmelo Michaela Mikulíčková z Hydrometerologického ústavu. Je to menej, ako sa predpokladalo.
„Čo to urobí na rieke Morave a v Záhorskej Vsi?“ zahučal dôrazný hlas podpredsedu Blažeja. Tento veľký človek má zrejme v komisii veľkú váhu. Jeho slovo nakoniec vždy platí. Je pravým opakom tichého a uvážlivého predsedu Longauera.
Odpoveď na Blažejovu otázku zanikne v ďalších témach. Ohrozená je cesta na Vajanského nábreží. „Vylúčiť osobnú dopravu,“ zhodli sa členovia komisie. Ale vznikol spor, či neodstaviť aj mestskú hromadnú dopravu.
Pavel Minárik z Povodia monotónnym hlasom vysvetľuje, že električky spôsobujú otrasy a cesta sa môže prepadnúť. Starosta Starého Mesta Ďurkovský opatrne protestuje. „MHD to nemá ako obchádzať. Skomplikujeme si situáciu inde.“ Ostatní súhlasia: „MHD necháme bežať,“ uzavrel Longauer.
Atmosféra porady je miestami dusná, hrozí, že sa unavení členovia komisie pohádajú. Napríklad o starostke Zohora, ktorá údajne chce odpáliť hrádzu riečky Malina, aby sa voda vyliala na polia a nezatopila obec. „Nie je to pravda! Láskavo rozprávajte o tom, čo viete,“ rozčúli sa podpredseda Blažej. „Práve som tam bol!“ Minárik upokojuje: hrádza sa neodstreľuje, len ju treba spevniť.
„Občas to vyzerá trochu živelne,“ hovorí Minárik. „Možno si každý myslí, že práve jeho problém je najdôležitejší. Ale zatiaľ sme sa nestretli s nijakými problémami v konkrétnej robote.“
„Volala mi prednostka z Devínskej Vsi. Ľudia chcú vrecia,“ vzal si opäť slovo Blažej. „Kto máte?“ Chvíľu je rozpačité ticho. Situáciu zachránil zavalitý hasič. „Odvezieme tam 500 - 700 vriec,“ povie mohutným hlasom.
O slovo sa prihlásil plukovník Bala, vysoký a opálený muž, veliteľ záchrannej brigády. „Chcel by som vyzvať novinárov, aby informovali objektívne. V rádiu som počul, že vraj vojaci na hrádzi sú hladní a smädní,“ hovorí rozčúlene.
Debata sa od vojakov posunula k elektrickému prúdu. „Guvernér Národnej banky prosí, aby prúd neodpájali, lebo sa môže zrútiť finančný trh,“ povedal Longauer. „Nás zase elektrárne vôbec neinformujú,“ zdvihol sa hrozivo chlapík s hustými fúzami, ktorý sa cítil byť mimo hry. Dvaja zástupcovia elektrární sa ohradili: „Veď vám to teraz oznamujeme: keď sa Dunaj vyleje, vypneme prúd.“ Finančný trh je dôležitý, ale sú dôležitejšie veci.
Zasadnutie komisie sa po hodine a štvrť končí. „Všetci sa snažia robiť čo najlepšie, ale je to situácia, s akou sa ešte nikto z nás nestretol,“ povedal zástupca polície Ľudovít Mihaľ. „Sú to však ľudia, ktorí vedia rozhodnúť.“ O pol deviatej večer sa stretnú znova.
Autor: MICHAL FRIŠBARBORA TANCEROVÁ
