Obete na životoch, evakuácie či poškodené historické mestá - to všetko sú argumenty pre analytikov, ktorí v európskych denníkoch pripomínajú, že vodný živel sa môže ľahko z nemeckých predvolebných debát presunúť medzi priority Európskej únie. Samozrejme, až po tom, ako sa skončia augustové dovolenky v európskych inštitúciách.
Komentátori, ktorí doteraz rozoberali rozširovanie únie, chorobu BSE - šialenstva kráv, prisťahovalectvo či útok na Irak sa teraz pýtajú, odkiaľ sa biblická potopa vzala a hľadajú vinníka. Tým najlepším fackovacím panákom je i v tomto prípade Amerika, podľa niektorých oprávnene.
Niektorí experti na klímu vravia, že za veľkou vodou je iba človek, žijúci v najbohatších krajinách, odkiaľ do ovzdušia smerujú plyny, vyvolávajúce skleníkový efekt.
Smrtonosné záplavy sa teda stali spojencom ekológov a „zelených“ politikov, ktorí doteraz iba márne žiadali urgentné opatrenia od krajiny, ktorá je najväčším znečisťovateľom: USA.
Najmä nemecká, škandinávska a teraz už aj rakúska ekologická loby má v Bruseli „povodňový“ argument, s ktorým bude administratívu amerického prezidenta Georgea Busha presviedčať, aby sa zúčastnila na najbližšom klimatologickom summite v Johannesburgu. Experti jeho význam prirovnávajú k summitu v Riu de Janeiro z roku 1992.
Rovnako bude Európska únia od Spojených štátov amerických žiadať, aby tak ako väčšina sveta prijali kjótsky protokol, ktorý má podľa expertov zastaviť otepľovanie planéty, pričom už teraz kritizujú, že Bush sa bude v čase konania summitu v dňoch 26. až 4. septembra zdržiavať na svojom texaskom ranči.
Ekologickým aktivistom a „zeleným“ politikom pomáha i to, že posledné povodne prišli v „uhorkovej“ sezóne, a tak sa ľahko stali stredobodom záujmu svetových médií. Tento fakt môže ľahko zmeniť poradie politických priorít na starom kontinente.
Povodne tak zvýraznili už dlho zanedbávanú otázku životného prostredia, ktorého ministerstvo v mnohých krajinách vrátane Slovenska vznikalo len na uspokojenie koaličných potrieb.
(taa)
