ečnom „parkete“, ako je to dodnes zvykom na legendárnej Wall Street, ale kurzy sa vyratúvajú výlučne prostredníctvom počítačových programov - bez burzových maklérov, divoko gestikulujúcich s objednávkovými lístkami).
Jeden pohľad na hodnotu Nasdaq Composite či na tabuľku jeho vývoja za posledné obdobie stačí skúsenému burzovému harcovníkovi, aby povedal, v akom všeobecnom stave sú americké internetové a biotechnologické firmy. Azda najvýraznejším príkladom je nasledujúca informácia: vlani v marci sa Spojené štáty nachádzali na vrchole „novoekonomického“ ošiaľu. Nasdaq Composite explodoval na historický rekord 5133 bodov. Potom došlo k infotechnologickému vytriezveniu a následne depresii. Výsledkom bolo zrútenie sa indexu Nasdaq Composite na 1638 bodov v apríli tohto roku. V súčasnosti sa pohybuje okolo úrovne 2200 bodov, čo je znakom relatívne intenzívneho ozdravenia.
Druhým spoľahlivým ukazovateľom stavu „novej ekonomiky“ je počet akciových spoločností kótovaných na burze Nasdaq (a tým v indexe Nasdaq Composite): koncom marca ich bolo 4587. Na porovnanie: ešte v roku 1996 bolo na burze Nasdaq kótovaných o 1000 podnikov viac. Navyše od roku 1996 do konca mája tohto roku bolo zaregistrovaných približne 1700 nových akciových spoločností. Odkiaľ sa berie tento nepomer? V ktorej „čiernej diere“ zmizlo približne 2700 moderných firiem?
Vysvetlenie je pomerne jednoduché: na burze Nasdaq platia pomerne prísne pravidlá pre takzvaný delisting, teda pre stiahnutie z burzového obchodovania, ak akciová spoločnosť nespĺňa príslušné burzové kritériá. A tie sú jednoznačné: ak kurz akcie spadne pod 1 dolár a ak v 30 za sebou nasledujúcich obchodovacích dňoch neprekročí túto hranicu, potom sa začína prvá etapa stiahnutia z nasdaqovskej kurzovej listiny. Podnik je vyzvaný, aby v priebehu 90 dní splnil kótovacie podmienky. Ak ich nesplní, teda ak počas tejto lehoty nepresiahne v 10 za sebou nasledujúcich obchodovacích dňoch hodnota účastiny 1 dolár, potom svetlo sveta uzrie konkrétny dátum stiahnutia príslušných akcií z obchodovania na burze Nasdaq. Proti tomuto jestvuje jeden jediný opravný prostriedok: rokovanie pred nezávislým grémiom, pozostávajúcim z obchodníkov a manažérov, ktorého cieľom je presvedčiť expertov, že dotknutá spoločnosť bude vstave preskočiť kurzovú hranicu 1 dolár za akciu po istom čase.
Športoví fanúšikovia by povedali, že podnik si vyžiadal time-out na znovuzískanie formy. Nezriedka však ide iba o oddialenie trpkého konca na burze Nasdaq. Tá je totiž značkou kvality pre infotechnologické spoločnosti; nasdaqovské kótovanie je dôkazom vyzretosti obchodnej myšlienky, kvality odbytovej stratégie, modernosti marketingových cieľov, teda všeobecnej vyspelosti a schopnosti obstáť v nemilosrdnom konkurenčnom boji.
Za prvých päť mesiacov tohto roku bolo stiahnutých z obchodovania približne 200 akciových spoločností. Na porovnanie: vlani bolo od januára do mája „delistovaných“ o tretinu menej podnikov, približne 70; za celý rok 2000 dokopy 240 firiem. Počet podnikov, ktoré neboli vstave splniť obchodovacie podmienky na burze Nasdaq, sa zjavne zvyšuje razantným tempom.
Dôvod? Mnohé internetové a biotechnologické akciové spoločnosti vďačia za svoju burzovú dráhu a prijatie do obchodovacieho diania na burze Nasdaq jedine a výlučne nekonečnej novoekonomickej eufórii, ktorá pred časom zachvátila doslova celý svet.
Vlna bezhraničného nadšenia, pravda, medzičasom opadla. Prežijú iba tie firmy, ktoré dokážu generovať ozajstný (a nie virtuálny) zisk. Aj v novej ekonomike platí totiž „klasické“ jednoduché ekonomické pravidlo trhového mechanizmu: dlhotrvajúci úspech môže mať iba ten podnik, ktorého príjmy sú vyššie ako jeho výdavky.
V kocke: tento rok sme svedkami zrýchlenia a zintenzívnenia procesu triedenia infotechnologického zrna od novoekonomických pliev. Jedným z najlepších orientačných bodov je počet spoločností kótovaných na burze Nasdaq a tým zaradených do indexu Nasdaq Composite.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
