
FOTO - TASR
Zavreli ho na päť rokov za poldruhamiliónový colný únik. Dopustil sa ho, keď nepreclil dovezený bavorák.
Nedávno sa v Čechách písalo aj o tenistovi Šrejbrovi. Možno si ešte spomeniete na jeho delové podania. Zato, že si „podal“ svoje fondy, dostal päť a pol roka.
Nie že by tieto správy patrili medzi „dobré“, ale prinášajú zadosťučinenie a čiastočne úľavu. Hovoria o trestoch. Hoci nie o vysokých, ale o trestoch pre bohatých či vysokopostavených. Ak bohatstvo prekročí istú hranicu, premieňa sa na moc. Ľudia, ktorým vadí nedotknuteľnosť moci, musia pri podobných správach cítiť úľavu.
Zatknutie Šrejbra či Macha, ale aj problémy Železného zo všemocnej Novy, pôsobili v prvom rade prekvapujúco. Tento dojem vyvoláva všeobecný nezvyk na trestanie zneužitia moci.
Súdy u nás sú k ľuďom šetrné - vystríhajú sa rizika šokovania spoločnosti. Žiadne podobné prekvapenia ako Česi neprežívame.
Šrejber a Mach dostali dokopy jedenásť a pol roka za sotva pätnásť miliónov korún. Ktovie, koľko by sme narátali neodsedených rokov, keby sme v rovnakom pomere prepočítali len tie podvody, o ktorých sa na Slovensku verejne hovorí alebo šepká.
Trestať všetko, čo sa podľa pravidiel má potrestať, je len snom neskúseného moralistu. Ak sa však moci sústavne darí trestom vyhýbať, získava prívlastok nedotknuteľná. Potrestanie zosadením z kresla do iného, menej viditeľného kresla, napríklad z vlády do parlamentu, je asi také účinné ako pohrozenie prstom. Nás však ničím iným súdy ani prokurátori neprekvapujú. Slovenským absolútnym trestom pre mocných zostalo odvolanie z funkcie. Ak má navyše samohybné prvky, hovorí sa mu demisia.
Príznačný pre našich trestom postihnutých politikov je potom urazený výraz a o niečo nižší štátny plat.
Blbé na tom je, že nepotrestaná škoda sa znásobuje počtom nedotknuteľných. Ak vás raz nepotrestajú za politickú privatizáciu, spravíte ju znova. Prípadne to urobí za vás ten, kto sa medzičasom dostal na vaše kreslo.
Prizerajúca sa verejnosť nemá inú možnosť, ako kradnúť spolu s mocnými. Pôvod bohatstva stráca akýkoľvek význam. Čím viac si niekto natuneluje, tým menej trpí deformačnými účinkami neexistujúcej morálky.
Slovenské ekonomické kauzy mávajú len svoj začiatok. Koniec zostáva v predstavách, ktoré plodí prirodzená ľudská túžba po spravodlivosti. Hoci každá nová kauza vytláča z pamäti tú minulú, v zlom pocite z nedotknuteľnosti moci sú zapísané všetky. Veď nie je príliš namáhavé pripomenúť si rozdávanie štátnych podnikov podľa politického kľúča, predaje pohľadávok Slovenských elektrární ani osud 100 miliárd korún, ktoré sa navždy stratili z našich bánk.
JURAJ JAVORSKÝ