Demokratická strana, no predovšetkým jej súčasné vedenie, si dnes bez zveličenia musí položiť hamletovskú otázku – byť či nebyť? Odchodom I. Mikloša prišla strana o svojho najpopulárnejšieho člena a nastala fluktuácia radových členov strany smerom k Dzurindovej SDKÚ. Vedenie strany zo vzniknutej situácie zatiaľ nevyvodilo dôsledky, parlamentné návrhy J. Langoša vyznievajú naďalej do prázdna, miniaturizoval sa reformno-ekonomický program strany a progresívne návrhy radových členov strany súčasné vedenie až na výnimky ignoruje. V ostatnom čase sa zhoršuje aj komunikácia s tradičným spojencom DS – s KDH. Aj KDH bojuje s vážnymi vnútornými rozpormi, no parlamentný zánik mu zatiaľ nehrozí. Súčasné návrhy DS sú zamerané skôr do minulosti, napr. evidencia tých politických predstaviteľov, ktorí študovali v Moskve, atď. Chýba pozitívny program v ekonomickej oblasti, podpore podnikania, v otázkach školstva a zdravotníctva, v boji proti kriminalite. Pálčivá je aj komunikácia s verejnosťou, ktorá nemá príťažlivú formu, a preto sa blíži k bodu mrazu. V podstate jedinou pozitívnou stránkou činnosti DS v ostatnom čase je činnosť jej komunálnych politikov v orgánoch miestnych samospráv. No komunálna politika sama osebe a bez mediálnej podpory nemá šancu vytrhnúť demokratov zo závozu. Možno by v ďalšej politike DS nemali chýbať nové tváre jej radových členov – ešte neopotrebované v jej vyšších partajných štruktúrach. Malo by sa tak stať čo najskôr, pretože je o minútu dvanásť!
MATÚŠ ŠTEFANOVIČ,
Bratislava
