
Federálna budova v Oklahoma City krátko po atentáte. FOTO – TASR/AP
Amerického atentátnika Timothyho McVeigha majú dnes popraviť za najhorší teroristický útok v Spojených štátoch. Krátko pred smrťou vyjadril v rozhovore pre Buffalo News ľútosť nad smrťou nevinných ľudí. Atentát na budovu v Oklahoma City, pri ktorom v roku 1995 prišlo o život 168 osôb, pokladá však stále za legitímnu taktiku v boji proti americkej vláde. „Ak som na ceste do pekla, budem tam mať spoločnosť,“ vyhlásil pre denník vychádzajúci v jeho rodisku.
Z dobrého študenta atentátnik
V škole bol nadaným študentom, vynikal aj v armáde a z vojny v Perzskom zálive sa vrátil ovenčený vyznamenaním. Jeho dnešná poprava bude prvá na federálnej úrovni od roku 1963.
V stredu 16. apríla 1995 jeho čin spolu s deväťposchodovou budovou zmietol aj predstavy Ameriky o tom, že terorizmus je čosi cudzie. Hlavní podozriví McVeigh a Terry Nicholson boli totiž belosi a rodení Američania a bombu vyrobili z bežne dostupných surovín. Výbuch poltonovej bomby v aute pred federálnou budovou, v ktorej bola aj materská škola, odtrhol celý severný múr deväťposchodovej stavby, zničil niekoľko poschodí a celé okolie zasypal sklom. Zatknutie McVeigha necelú hodinu a pol po výbuchu pre jazdu bez poznávacej značky a neoprávnené držanie zbrane bolo náhodné. Na tretí deň ho obvinili a v ten istý deň polícia zatkla aj Terryho Nicholsa. Tretí páchateľ Michael Fortier v auguste 1995 prisľúbil spoluprácu s vyšetrovateľmi výmenou za zníženie trestu.
Pomsta za policajnú raziu
McVeigh bol taký otrasený policajným zásahom proti náboženskej sekte Davida Koresha 19. apríla 1993, že sa napokon odhodlal na hrozný čin v Oklahoma City. Akcia FBI, pri ktorej vtedy zahynulo viac ako 80 členov sekty, vyvolala v USA rozporuplné reakcie, pretože medzi mŕtvymi bolo veľa detí a polícia nevedela akciu dostatočne zdôvodniť. Budovu Alfreda P. Muraya vybral McVeigh údajne preto, že bola sídlom niekoľkých federálnych úradov a bola výbuchom ľahko zraniteľná.
Porota v coloradskom Denvere uznala McVeigha za vinného vo všetkých bodoch obžaloby 2. júna 1997 a rozsudok smrti vyniesla o 11 dní neskôr. Nichols bol odsúdený na doživotie 4. júna 1998. McVeigh, ktorý sa nikdy pred súdom nepriznal, na konci minulého roka požiadal o určenie termínu popravy. Pôvodne bola poprava vypísaná na 16. mája, no bola presunutá, keď vyšlo najavo, že FBI neodovzdala McVeihgovým advokátom niektoré dokumenty. McVeighovu žiadosť o odloženie popravy americký federálny odvolací súd definitívne odmietol 7. júna.
Poprava len pred očami stoviek ľudí
Popravu smrtiacou injekciou vo federálnej väznici Terre Haute v štáte Indiana bude v priamom prenose na špeciálnom televíznom okruhu sledovať niekoľko sto pozostalých obetí. Odvolací federálny súd vo Philadelphii v piatok zakázal, aby sa poprava nakrúcala na video, čím zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu v pensylvánskom Pittsburghu. Ten dal súhlas na nafilmovanie popravy na základe žiadosti istého väzňa, ktorý s atentátom nemá nič spoločné. Joseph Minerd chcel videonahrávku použiť pri svojom vlastnom procese, aby súdu ukázal, že trest smrti je krutý a neprimeraný. (čtk)