FOTO – TASR

BRATISLAVA – Energotel – telekomunikačná spoločnosť vyžívajúca vysokovýkonné optické siete, má vzniknúť už o dva mesiace. Majú ju založiť slovenské energetické podniky, ktoré disponujú voľnými telekomunikačnými sieťami v dĺžke asi 5000 kilometrov. Nový hráč na trhu sa má podľa ministerstva hospodárstva pričiniť o silný tlak na znižovanie cien telekomunikačných služieb.

Materiál s týmto zámerom bol vypracovaný už v novembri minulého roka, zatiaľ však nebol zaradený na rokovanie vlády (podľa informácií SME bol stiahnutý na žiadosť ministerského klubu SDĽ), a preto hrozí, že sa stanovené termíny nepodarí dodržať.

Podľa analytika spločnosti Slávia Capital Borisa Kostíka sa pri zakladaní Energotelu vynára viacero problémov.

Tak napríklad rozvodné elektrárenské podniky majú do Energotelu vložit optické káble, ktorých potrebu pre vlastne účely nepreukážu. „Kto a kedy to posúdi?“ pýta sa Kostík. Podľa Hričovského sa dá reálne využívanie sietí presne odmerať, pričom minister hospodárstva vymenuje na realizáciu projektu zvláštnu komisiu a tá bude posudzovať aj tento problém.

Akcionármi budú

energetické podniky

Energotel sa má budovať na základoch Transtelu, ktorý je v súčasnosti 100-percentnou dcérskou spoločnosťou Transpetrolu. V Transteli sú sústredné telekomunikačné aktivity Transpetrolu za 11 miliónov korún. Rovnakú hodnotu majú do Transtelu vložiť aj ostatné energetické podniky, ktoré v súčasnosti vlastnia prenosové kapacity na báze vysoko kovýkonných optických káblov. Energetici sa tak stanú akcionármi Energotelu.

V tom prípade sa však podľa Kostíka vynára otázka, či vláda ráta z odčleňovaním telekomunikačných aktivít z rozvodných podnikov elektrární, ktoré sa majú z celej elektroenergetiky privatizovať najskôr. Ako prvé sa budú predávať VSE. V návrhu ich privatizácie, ktorý bol už predložený do vlády, sa však o žiadnom odčleňovaní optických káblov nepíše. V takom prípade sa môže stať, že investori, ktorí do rozvodných podnikov vstúpia, nebudú mať záujem zbaviť sa lukratívnych telekomunikačných aktivít a vládou schválený materiál ich na to ani nebude zaväzovať.

Problém menom Naftoprojekt

Podľa Kostíka možno ďalšiu slabinu projektu hľadať v popradskom Naftoprojekte. So zapojením do projektu ráta aj Slovenský plynárensky priemysel (SPP), ktorý má do Energotelu vložiť optomagistrálu vedúcu z ukrajinských na rakúske a české hranice. Tú si SPP od Naftoprojektu objednal pred piatimi rokmi. Podnik sa však medzitým dostal do konkurzu, a preto hrozí, že sa zariadenia za 700 miliónov Sk stanú súčasťou konkurznej podstaty. Plynári, v snahe zabrániť tomuto scenáru, vedú s Naftoprojektom súdny spor. Podľa riaditeľa akvizícií a kapitálových investícií (SPP) Juraja Horvátha, problém Naftoprojektu nie je najväčším kameňom úrazu projektu. Telekomunikačné zariadenia majú energetické podniky do Energotelu vkladať až v dlhšom časovom horizonte a najprv sa budú realizovať peňažné vklady. Dovtedy je podľa Horvátha vysoko pravdepodobné, že sa podarí ukončiť súdny spor medzi SPP a Naftoprojektom.

Mečiarovo uznesenie

Hlavný problém, s ktorým, ako sa zdá, nerátali ani tvorcovia projektu, je podľa Horvátha v Mečiarovom vládnom uznesení z mája 1998. Podľa neho totiž štátne podniky alebo podniky, v ktorých vykonáva akcionárske práva štát, nemôžu presúvať svoj majetok (ani peniaze) na tretie subjekty v prípade, že čerpajú úvery so štátnymi zárukami. Elektrárne štátnu záruku vo výške 7,1 miliardy dostali v minulom a o 8,1 miliardy žiadajú aj v tomto roku. Ako potvrdil Horváth, rovnako aj SPP získal dve záruky, aj keď podľa neho: „Vzhľadom na majetok SPP, ide o smiešne sumy.“

Mečiarovo uznesenie stále platí, a preto žiadny z krokov, ktoré sú potrebné na založenie Energotelu, sa nemôže zrealizovať. „Kedže sa v materiáli hovorí o vyčleňovaní majetku zo štátnych podnikov, čo je v rozpore s týmto uznesením, úradníci na Úrade vlády SR ho na rokovanie nezaradia. Návrh na zrušenie uznesenia je do vlády predložený už asi mesiac, zatiaľ sa však o ňom nerokovalo,“ skonštatoval Horváth.

Energetické podniky budovali na Slovensku telekomunikačné zariadenia už od roku 1973. Ich hlavným cieľom bolo zabezpečiť skvalitnenie riadenia elektrizačnej a plynárenskej sústavy a dopravy ropy. Vzhľadom na nízke náklady boli prenosové kapacity na báze optických vlákien budované s rezervou, ktorá presahovala potreby samotných energetických podnikov. Rozvoj telekomunikačnej techniky, ako aj trhu s telekomunikačnými službami viedol k tomu, že jednotlivé podniky viac či menej úspešne začali umiestňovať na trhu prebytočné prenosové kapacity. Elektroenergetika tak robila cestou združenia Energotel a Transpetrol cez dcérsku spoločnosť Transtel. Tieto aktivity prinášali síce komerčný efekt pre energetické podniky, nepredstavovali však reálnu konkurenciu pre monopolné Slovenské telekomunikácie.

„Elektronický obchod a internetové služby predstavujú výrazný rastový potenciál dopytu pre novú spoločnosť. Medzinárodné prognózy hovoria o náraste dopytu po prenosových kapacitách o 500 percent počas najbližších troch rokov,“ píše sa v materiáli ministerstva hospodárstva.

TOMÁŠ KURTANSKÝ