BRATISLAVA – Pri príchode veľkej vody paradoxne hrozí, že ľudia nebudú mať čo piť. V Prahe a v ďalších postihnutých oblastiach Českej republiky sú na mnohých miestach ľudia bez prívodu pitnej vody.
Voda, ktorá sa valí v rozbúrených riekach, je oveľa špinavšia ako inokedy – cestou vyplavuje kanalizáciu, je plná zdochlín a odpadkov. Hrozí vysoké nebezpečenstvo infekcie a nákazy. „Záplavová voda môže obsahovať veľké množstvo choroboplodných zárodkov. Jej používanie na pitie by mohlo viesť k ohrozeniu zdravia, vzniku a šíreniu infekčných ochorení, ako je najmä bacilárna dyzentéria (úplavica), vírusová hepatitída typu A, brušný týfus, leptospiróza, rôzne parazitické ochorenia a mnohé črevné ochorenia bakteriálneho i vírusového pôvodu,“ hovorí Zuzana Krištúfková, vedúca odboru epidemiológie a infekčných ochorení Štátneho zdravotného ústavu SR.
Ak povodeň zaleje studne a nádrže, pitná voda z nich sa nesmie rozvádzať do domácností. Pri veľmi silných prívaloch vody alebo pri zosuvoch pôdy hrozí pretrhnutie vodovodných potrubí a prerušenie dodávky.
Ľudia by podľa hygienikov mali byť opatrní najmä po opadnutí vody, keď sa začínajú odstraňovať nánosy. Základným pravidlom je: umývať si ruky čo najčastejšie. Pri odpratávaní bahna treba pracovať v čižmách a rukaviciach, všetky zaplavené predmety a povrchy dezinfikovať roztokom chloraminu B, savom a podobne.
Jesť sa nesmú žiadne potraviny, ktoré prišli do styku so záplavovou vodou, okrem hermeticky uzavretých nepoškodených konzerv. České ministerstvo zdravotníctva už na svojich internetových stránkach uvádza podrobné hygienické pokyny na obdobie po záplavách. Vychádza zo skúseností ničivých povodní na Morave v roku 1997. Podobné pokyny uvádza aj Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky na internetovej stránke www.szusr.sk
Pitnej vode v Bratislave nič nehrozí, tvrdia hygienici
V Bratislave aj napriek stúpajúcemu Dunaju podľa odborníkov zatiaľ nehrozí riziko, že sa do vodovodnej siete dostane škodlivá voda. „Vody je dosť a je v poriadku,“ hovorí Jindra Holíková zo Štátneho zdravotného ústavu v Bratislave.
Západná časť mesta, Petržalka a centrum, sú zasobované pitnou vodou z vodojemu v Rusovciach. Tie sú chránené novou hrádzou. „Mala by vydržať tisícročnú vodu,“ hovorí Holíková.
Veľká časť mesta je zásobovaná vodou z vodojemu na Sihoti v Karlovej Vsi. Ten je už čiastočne zaplavený vodou. „Studne, ktoré boli zaplavené, a tie, pri ktorých je nebezpečenstvo, že by sa do nich mohla voda dostať vrchom, sú odstavené. V meste sa zvýšilo preventívne chlórovanie vody, robíme viac odberov na mikrobiológiu,“ hovorí Holíková. Množstvo chlóru vo verejných vodovodoch nariadil hlavný hygienik Ivan Rovný zvýšiť na maximálnu prípustnú hranicu, čo je 0,3 miligramu na liter. Spodná voda, ktorú studne čerpajú, nie je znečistená.
Pretrhnutie potrubí odborníci tiež nepredpokladajú. „Za tohto stavu potrubiu nič nehrozí. Vodovodné potrubie je oceľové, obetónované, pod riekami sa ukladá niekoľko metrov hlboko. Nehrozí, že by bolo vymleté,“ hovorí vodohospodár Stanislav Segec. (mar)
