Práve ich zobudili a evakuovali. V spánku preto pokračujú na lavičke na Staromestskom námestí.
Zatopená ulica Na hrázi. FOTO-ČTK
Manželka správcu domu Karla Milotu a ich dokonalá ochrana proti povodniam. „Ideme ich zobudiť,“ hovorí správca domu Karel Milota a pomocou rebríka vstupuje do domu, kde ešte spia jeho nájomníci a nevedia, že o chvíľu musia byť evakuovaní.
Krátko po ôsmej ráno: voda nebezpečne stúpa.
Na Staromestskom námestí v Prahe je v utorok o polnoci otvorený len Coctail bar. Pri vchode do poloprázdneho podniku stojí japonský turista so zúfalým pohľadom a s fľaškou piva v ruke. „Pricestoval som z Berlína. Konečne som dostal tie prekliate víza do Prahy. Môžem tu byť len dva dni, chcel som si to užiť, ale nič sa tu nedeje,“ hovorí skvelou angličtinou.
Ulice sú úplne prázdne, pretože ľudia, unavení záplavami, čakajú doma na ďalší vývoj. Polícia navyše vypla elektrický prúd. „Je to mŕtve mesto,“ uzavrel japonský turista.
„Takto prázdno v Prahe ešte nebolo,“ súhlasí unudený mladý policajt, čo hliadkuje na moste ponad rozvodnenú Vltavu. „Hlavne, že tu nie sú žiadni zvedavci, aspoň nám nebránia v práci.“ Očividne je rád, že sa má s kým porozprávať, podobne ako Japonec. Chce, aby sme mu niečo povedali po slovensky. Veľká voda ho príliš nevzrušuje. „Hladina sa zvýši, ale len o zopár centimetrov. Nič nehrozí.“
O pol druhej Vltava stúpala, ale po chodník jej stále zostával viac ako meter. Posledné správy hovorili, že bude kulminovať medzi treťou a štvrtou ráno, ale hladina sa zvýši najviac o tridsať centimetrov. Nikto neverí, že by sa voda v noci skutočne vyliala a zaplavila Staromestské námestie. Vyzerá to, že noc bude pokojná.
Garáž
Na tmavom nábreží postáva zopár ľudí, väčšinou zamilované páriky na romantickej nočnej prechádzke. Bez partnera je len vysoký mladík v okuliaroch a čiernymi vlasmi vo vrkoči, s ktorým sme sa dali do reči. „Väčšina Pražanov si z toho robí srandu,“ hovorí moravským prízvukom. Ale títo zrejme budú mať nervy nadranc,“ mávol rukou smerom k Starému mestu. „A tým, čo majú radi čierny humor, tým to bude jedno.“
„Aha, niečo na tej vode pláva,“ zvolá náhle a ukazuje do tmy. Voda niesla plechovú garáž, ktorá mierila priamo na stĺp mosta. „Nejaká búda. Vyzerá to ako unimobunka. Možno sú v nej ešte nejakí ukrajinskí robotníci. Chcú sa prepašovať do Nemecka.“
Ozvala sa veľká rana: garáž sa o stĺp Mánesovho mosta roztrieskala tak, ako keď prišliapnete plechovku od piva. Vzápätí ju voda vsala. „Už tam Ukrajinci asi nie sú,“ pokračuje Moravan po chvíli a rozosmeje sa.
Chvíľu ešte analyzuje povodňovú situáciu. „Mesto vyzerá trochu ako vojenská zóna, ale to je tou tmou a vrecami piesku. V skutočnosti to nie je také dramatické,“ hovorí tónom, ktorým naznačil, že sa povodniam rozumie. „Myslím, že povodne ešte ľuďom nenahnali poriadny strach. Ale keď budú naraz plávať na lodičkách po Staromáku, prejde ich to.“
Nefajčiť - uniká plyn
„Či v noci môže prísť veľká voda? Nahlas to nikto nepovie,“ krčí ramenami malý policajt v čiernej uniforme, ktorý hliadkuje pri Karlovom moste. Upozornil, aby sme zhasli cigaretu, pretože v tých miestach údajne unikal plyn.
Zrejme to nebude také dramatické. Jeho kolega o pár metrov spokojne fajčí cigaretu a potichu si pospevuje pieseň Lucie Bílej Plyn už syčí z trouby ven. „Plyn už pred hodinou vyriešili a nič sa tu nedeje. Je pokoj, len je voda,“ hovorí zľahka ironicky. Pri rozhovore sa stále díval na zaliatu terasu pod Karlovým mostom, kde bola záhradná reštaurácia. „Hrala tam aj živá hudba. Asi už nebude.“
V okolí Karlovho mostu je pokoj, ticho, tma a pri každom pivničnom okne vrecia s pieskom. Svieti sa len v malom príjemnom hoteli v Karlovej uličke, kde za barikádami z vriec popíja niekoľko ľudí. Zrejme personál hotela, ktorému evakuovali hostí.
O kúsok ďalej z dverí opustenej budovy Magistrátu mesta Prahy vychádzajú dvaja seriózne oblečení starší páni. Jeden z nich nesie škatuľu - trčia z nej plechovky od piva.
Obaja sa veľmi ponáhľali smerom k radnici, preto ani nechceli odpovedať na otázky o aktuálnej hrozbe. O pol tretej ráno správy z rádia hovoria, že hladina Vltavy bude kulminovať až na poludnie. Stále nič nenasvedčovalo, že sa túto noc v Starom meste stane niečo vážne. Vltava síce stúpala, ale pomaly.
Obrat
O tretej nadránom sa situácia obracia. Na Námestí Jana Palacha sa schádza podozrivo veľa ľudí a áut. Hladina pri protipovodňovej bariére začala totiž povážlivo stúpať.
„Ja som ju projektoval,“ hovorí smutne jemný starší pán v okuliaroch a s nakrátko ostrihanými šedivými vlasmi, keď vidí, ako voda pomaly víťazí nad jeho dielom. „Keby sa to prelialo, potečie to do Starého mesta a na Staromestské námestie.“ Ale snáď nie dnes v noci, pýtame sa. „Ja neviem,“ odpovedá neistým hlasom projektant.
Skladacím metrom zmeral chýbajúcu vzdialenosť od hladiny k hornému okraju bariéry. Vyšlo mu 74 centimetrov a fixkou zapísal hodnotu do tabuľky. Za hodinu prídem znovu, povedal, nasadol do auta a odišiel.
O pár metrov ďalej cez bariéru nazerajú dobrovoľníci a rozprávajú sa. „Tu je to horšie, než sme čakali.“ „Stúpa, stúpa,“ odpovedá druhý konverzačným tónom. „To tu pred dvadsiatimi minútami nebolo. Tá hlavná vlna ešte len príde.“
Stav ohrozenia
„Občania Starého mesta! Stav ohrozenia! Okamžite sa evakuujte!“ zahučí z megafónov o pol piatej ráno. Dovtedy tiché Staré mesto odrazu zaplnia hučiace a svietiace sirény. Pre spiacich ľudí je to jasný signál: za pár minút musia mať pripravené najnutnejšie veci, aby sa mohli nasťahovať do prechodných domovov v školách.
Pomedzi autá sa náhlia hasiči, policajti a dobrovoľníci - všetci smerujú dolu k Vltave. Nikto však nevie presne povedať, prečo sa magistrát rozhodol ľudí odsunúť. „Niečo sa muselo stať pri rieke,“ hovorí jeden dobrovoľník a rýchlo odchádza.
Na uliciach je však stále sucho, ani Vltava sa nevyliala z brehov. „Blíži sa veľká záplavová vlna. Môže tu byť za hodinu, ale aj za desať minút,“ hovorí hasič pri rieke, ktorý práve naťahuje hadicu z auta na odčerpávanie vody.
Na nábreží sa objavujú prví rozospatí ľudia. Správca neďalekého domu Karel Milota je žoviálny. Jeho úlohou je nájomníkov, väčšinou ľudí zo Západu, pri takejto príležitosti zobudiť a vysvetliť im, o čo ide. Za informáciu o blížiacej sa prívalovej vlne nám ponúka, že predvedie evakuáciu v praxi.
Jeho luxusný dom je asi sto metrov od brehu rieky. Má skutočne dokonalú ochranu pred povodňami: vo dverách je okrem vriec s pieskom aj doska z nepriepustného materiálu, dovnútra sa preto dá dostať len pomocou malého rebríka. „Poďte, ideme na nich. Ideme ich zobudiť.“ Milota berie sviečku, keďže elektrina nefunguje, a stúpa po schodoch s červeným kobercom.
Zaklope na dvere. Po chvíli otvorí mladý muž v okuliaroch, oblečený len do pol pása, a žena v župane. Keďže Milota nevie po anglicky, poprosil, aby sme im v angličtine vysvetlili, že si musia vziať jedlo, pitie a oblečenie na štyri dni a odísť do šiestej rána na základnú školu na Vodičkovej ulici. Hneď? „Čím skôr, tým lepšie.“ Muž chvíľu premýšľa, potom sa nasilu usmeje a povie: „Aha. To by sme sa mali začať baliť.“
Ulice Starého mesta sa medzitým zaplnili, hoci pred pol hodinou boli ešte prázdne.
Pred domami stojí veľa práve prebudených ľudí a ešte viac policajtov, ktorí ich usmerňujú na Staromestské námestie a ďalej do škôl. Sirény a megafón neutíchnu ani na chvíľu.
„Policajti skutočne robia svoju prácu dobre. Niektorí chlapi majú za sebou 48 hodín práce v kuse,“ hovorí Milota a každému policajnému autu kývne na znamenie, že jeho nájomníci sú už evakuovaní. Skvelú prácu odvádzajú podľa neho aj hasiči, a najmä obetaví dobrovoľníci. „Je tu atmosféra ako z novembrovej revolúcie - všetci sa máme radi. Keď voda opadne, aj nás to prejde.“
Čakanie na vlnu
Je krátko pred šiestou. Vltave stále chýba asi päťdesiat centimetrov, aby sa vyliala. Ale podľa polície sa záplavová vlna môže objaviť každú chvíľu. „Očakáva sa medzi šiestou a pol siedmou,“ oznámila policajtka, ktorá nás s úsmevom chcela dostať od rieky preč. „Ale vy ste od novín, takže asi neposlúchnete.“
Neposlúchnu ani iní. „Nepôjdem do školy. Mám migrénu, problémy s krčnou chrbticou a nemôžem spať v hluku v škole,“ hovorí staršia dáma, čo pripomína dobrácku pani učiteľku. Tvrdí, že ostane doma - býva v baraku hneď vedľa rieky na štvrtom poschodí - a údajne má dosť zásob na niekoľko dní. Presviedčame ju, aby sa nechala evakuovať. Nedá sa.
Väčšina ľudí s batohmi pomaly opúšťa okolie nábrežia a smeruje do Vodičkovej a Jindřišskej ulice. Okolo ôsmej ráno už na nábreží postávajú len novinári, ktorí čakajú na veľkú vlnu. Nakoniec polícia odoženie aj ich. V správach práve hlásili, že celú noc očakávaná veľká voda príde až podvečer.
Tá hrozila celý včerajší deň, ale ľudoprázdne Staré mesto napokon odolalo. Vltava začala v poobedňajších hodinách konečne mierne klesať.
FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
