BRATISLAVA – Najvýznamnejším „regulátorom“ povodňovej vody v Dunaji je u nás vodné dielo Gabčíkovo. „Kým podľa aktuálnych meraní prevýšil Dunaj pri Devíne stav pod 10 metrov, kulmináciu hydrológovia očakávajú asi na úrovni 10,5 metra,“ hovoril včera ešte pred zasadnutím povodňovej komisie minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš.
Od Bratislavy po Gabčíkovo je možné povodňovú vodu rozdeliť do derivačného kanála, starého riečneho koryta Dunaja a do sústavy bočných ramien, čím sa značne rozptýli. Podľa vládneho materiálu z roku 2001 dielo poskytuje zariadenia na precíznu reguláciu rozptylu povodňových vôd.
Okrem toho má projekt dostatočnú bezpečnostnú rezervu, takže vodná hladina zostáva v jednotlivých objektoch vodného diela vždy pod prípustnou výškou. Ak ju voda dosiahne, prípadne prekročí, považuje sa to v Gabčíkove za havarijný stav – ten ešte nenastal.
Gabčíkovo je projektované na prietok 13-tisíc metrov kubických za sekundu. Podľa hydrológov prietok tentoraz mierne prevýši 11-tisícovú hranicu. Líniová ochrana Bratislavy zvláda 11 700 metrov kubických – ak sa neporušia hrádze.
Jedným z miest, kde sa dá voda z diela vypúšťať, je elektráreň. Predvčerom pracovala gabčíkovská elektráreň na plný výkon, včera už nie. Riaditeľ elektrární Jozef Poševka to vysvetlil čakaním na povodňovú vlnu z Viedne: „Na jej prevedenie sa v Čunove vytvára priestor, tak sa znížil spád vody na elektrárni.“ Spád sa znižoval kvôli tomu, že hladina odtokového kanála a prívodného kanála nemá požadovaný rozdiel. Je to prirodzeným dôsledkom práce vodohospodárov. Zdrž má ešte vždy dostatočnú kapacitu na prijímanie povodňovej vlny, reguláciou sa vytvoril ďalší priestor na prijatie 21 miliónov metrov kubických. Poševka povedal, že s vodohospodármi musia rokovať, aby pre elektráreň vytvorili minimálny spád, pri ktorom ešte dokáže vyrábať prúd.
Vypúšťanie vody do bočných ramien miestni obyvatelia poznajú z občasných umelých záplav na ostrove medzi vodným dielom a starým korytom Dunaja. Znižuje sa tak hladina v zdrži, ktorá potom môže prijímať ďalšiu vodu.
Do starého koryta v Čunove sa voda vypúšťa presne na mieste, kde je Dunaj prehradený. Vodu zo starého koryta Dunaja je schopná prijať aj ramenná sústava na pravom brehu v Szigetköze.
Vodné dielo nie je plánované ako tzv. retenčné, teda nie je plánované na zber vody. Napriek tomu je schopné povodňovú vlnu zvládnuť. Jeho povodňová ochrana sa však vzťahuje najmä na územie pod Bratislavou a dolnú časť Žitného ostrova, teda na úseky, kde bola posledná veľká povodeň v roku 1965.
(lsz)
