Niektorí miestni mladí požiarnici mali z vysokej vody radosť. Vozili sa na člne po zaplavenom parkovisku pod Devínskym hradom. FOTO SME - PAVOL MAJER
Zaplavené záhrady, niektoré domy, časť cintorína, jazdiareň, reštaurácie, krčma. Stoly v devínskej krčme, ktorá je najbližšie k Dunaju, včera plávali pod stropom, niektorí ľudia zo spodnej časti Devína opustili svoje domy, autá odvážali do bezpečia ešte predvčerom.
Časť bratislavskej mestskej časti Devín sa ocitla bez elektriny, trafostanicu postavenú nešťastne blízko Dunaja zatopilo.
„K nám sa voda nedostane, ale od rána nemáme elektrinu. V chladničkách je plno potravín, ktoré sa pokazia. Ešte horšie sú na tom mäsiari, ktorí majú v mrazničkách tovar aj za tristotisíc,“ povedala staršia Devínčanka. Pamätá si povodeň v roku 1954. „Ale vtedy stúpala voda pomaly. Teraz vystúpila veľmi rýchle, ľudia sa nestačili pripraviť.“
Chlieb a čižmy vypredané
Požiarnici brázdili zatopenú časť Devína na člnoch. Popoludní sa voda dostala len k niektorým domom najbližšie k Dunaju, ale prognózy hovorili, že rieka bude stúpať ešte najmenej o meter. Podľa informácií z miestneho úradu bolo ohrozených zhruba deväťdesiat až sto ľudí.
Obchodníci dostali príkaz predzásobiť sa, ale už o druhej popoludní sa nedal v Devíne zohnať chlieb, hoci záplavy neboli ešte zďaleka dramatické. Deväťdesiat percent mestskej časti bolo suchých. Napriek tomu v obchodoch aj v centre Bratislavy mizli gumové čižmy ako banány za komunizmu.
„Povodne sú tu často, ale zvyknúť sa na ne nedá,“ hovoril pán v stredných rokoch prevážajúci sa na bicykli. „Najväčšia povodeň doteraz bola v roku 1954. Vtedy bolo po vojne, hrádze boli len také pieskové, čo urobili vojaci. Tie povolili a voda sa valila do Devína,“ porovnávajú všetci povodeň z minulosti s terajšou.
Starosta Devína je v Turecku
Starosta Devína je už druhý týždeň v Turecku na dovolenke a podľa zástupcu asi ani nevie, že sa v Devíne niečo deje. Vrátiť sa mal včera večer alebo dnes.
O tretej žiadali požiarnici elektráne, aby vypli ďalšiu časť. Hoci o jednej bol stav Dunaja o centimeter nižší ako hodinu predtým, o tretej voda znova stúpala. Pod vodou sa ocitla aj cesta pod školou, čo je príjazdová komunikácia od Bratislavy.
„Starosta je v Turecku. My nevieme vôbec nič, elektrina nie je, nikto nám nič nepovedal,“ sťažovala sa pani z domu, ku ktorému sa blížila voda.
Tesne nad parkoviskom za hradom pred troma týždňami dokončili nový dom. Majiteľke domu doviezli o tretej piesok a vrecia. Do reči jej nebolo. „Nedávno sme sa sťahovali. Neviem, či nám ten piesok pomôže, už mám vodu v pivniciach a stále stúpa.“
„Kde sú tí požiarnici? Už hodinu a pol čakám na piesok,“ hneval sa jeden zo zamestnancov country clubu, ktorý sa snažil zatarasiť vchod. Na podlahe už mal pár centimetrov vody.
Hasiči na člnoch prepravovali ľudí k domom, ku ktorým sa už inak nedalo dostať. Popoludní to bolo zhruba tridsať domov. „Evakuovali sme starších ľudí, ale veľa ich ostalo doma, boja sa aj vykrádačov. Máme príkaz vziať len tých, ktorí pôjdu dobrovoľne,“ povedal požiarnik M. Illeš.
Ráno prišli do Devína aj súkromní záchranári z Nitry. Vraj ich nik nevolal, prišli sami, ale chceli za robotu peniaze. Vedenie mestskej časti ich poslalo preč. Zástupca starostu Jozef Šimonič povedal, že evakuovaných ľudí umiestnili v Devíne.
Povodňoví turisti boli sklamaní
Rozhlasové stanice hlásili každú hodinu dramatické priame vstupy z Devína. V autobusoch hromadnej dopravy, na bicykloch, ale aj na autách smerovali do Devína desiatky povodňových turistov s kamerami, fotoaparátmi. Potom, čo videli v televízii zábery z Prahy, boli mierne sklamaní.
Majiteľka jedného z domov, ktorý museli opustiť, brala situáciu skôr s humorom. „Mám vykrikovať a panikáriť? Každý má nejakú izbu, aby mal kde prespať alebo niekoho, u koho môže byť. Ale v noci budeme aj tak spať na vrchných poschodiach a čakať.“
Najhoršia bola situácia v záhradkárskej oblasti medzi Bratislavou a Devínom na Devínskej ceste. Z niektorých chatiek trčali len strechy. Asi desať rodinných domov bolo sčasti zaplavených. „Dolu už mám vodu po strop, ale hore sa zatiaľ dá bývať. Ja sa ešte môžem dostať k domu, ale tých, čo už sa nedostanú, evakuovali,“ povedal pán Distler.
Jeho sused pred rokom kompletne zrekonštruoval starší dom a spravil z neho peknú vilku. Odvtedy ho dvakrát vytopilo. Nechcelo sa mu ani rozprávať. „Ani sa mu nečudujte. Zažil som už päť povodní, ale takto vysoko ešte voda nebola. Nie je tak, že voda príde a odíde. Po povodni ostane v izbách tridsať centimetrov blata. Izby treba vysušiť, vyčistiť, omietku obiť, dezinfikovať, nahodiť novú omietku, vystierkovať a vymaľovať. To nie je sranda.“
