Za posledných približne desať rokov prežíva encyklopedická literatúra takmer svoj zlatý vek. Aj na Slovensku. Veď už máme dva zväzky všeobecnej encyklopédie Beliana (bude ich dvanásť) a šesť zväzkov Slovenského biografického slovníka (dokončený bol roku 1994). A tiež reprezentačný Biografický slovník Slovenska, Kto je kto v architektúre na Slovensku, Lexikón katolíckych kňazských osobností a obdobný lexikón evanjelikov, niekoľko personálnych regionálnych slovníkov, dva slovníky slovenských spisovateľov, ku ktorým teraz pribudol tretí, Malý slovník slovenských spisovateľov autora Petra Mišáka (Knižné centrum, Žilina 2002). Je to naozaj úctyhodné. Práve preto hanbou slovenskej lexikografie ostáva, že sa nenašiel doposiaľ nik, čo by aspoň v štvorročných intervaloch pripravoval biografický slovník žijúcich osobností, známy vo svete ako Who is Who. A tak publikácia Kto je kto na Slovensku 1991 je zatiaľ jediná svojho druhu. Iné je to v oblasti literatúry.
Malý slovník slovenskej literatúry netreba chápať ako konkurenciu už existujúcemu Maťovčíkovmu Slovníku slovenských spisovateľov 20. storočia ani slovníku Mikulovmu, ktorý zmapoval slovenskú literatúru celkom od začiatkov podnes, ale súčasných autorov prísne selektuje, v čom je Maťovčíkova encyklopédia zvlášť veľkorysá. Že ide o kompilát, je samozrejmé, veď slovníky sa tvoria zo slovníkov, fakty nemožno vymýšľať, iba dopĺňať, a tak Mišák neprišiel s nijakou osobitnou koncepciou výberu alebo štruktúry hesiel, lebo len registruje mená, enumeratívne uvádza druh autorovej činnosti a výberovo zoznam jeho diel. Takáto telegrafická skratka ani nedovoľuje nejaké hodnotenia či bližšie charakteristiky.
Do tohto literárneho kompendia sa zmestilo okolo 2000 spisovateľov z celých dejín literatúry, pričom k chvále autora treba pripísať, že sa sem dostali aj osobnosti celkom zabudnuté, nespomenuté ani v najnovších slovníkoch (napr. Karol Guliš, Karol Terebessy). Takisto treba kvitovať, že mu neunikli najnovšie úmrtia jednotlivých spisovateľov, ktoré ostatné slovníky ešte nezaznamenali (napríklad Dušan Slobodník), hoci v prípade Heleny Križanovej-Brindzovej, Lýdie Kyseľovej alebo Karola Tomaščíka dátum smrti nezaevidoval.
Pravda, aj tu je viacero nedostatkov. Už v recenzii Maťovčíkovho slovníka som upozornil, že pri slovakistoch sa na mnohé osobnosti zabudlo. Mišák túto chybu opakuje. Nie sú tu poľskí slovakisti Zawilinski a Hierowski, bulharskí Rakovski a Stefanov, juhoslovanskí Smolej a Senečič, rumunský Grosu, anglický Pynsent. Nebolo by bývalo problémom získať o nich údaje, veď viacerí sú v Encyklopédii Slovenska, ktorú Mišák spomína medzi použitými prameňmi. Mimochodom, je nepochopiteľné, že sa neopieral o Sliackeho Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež, inak by mu nebolo napríklad uniklo meno Strmeňovej, autorky viacerých kníh, vydaných aj v zahraničí. Chýbajú mi tu však i mená ako teatrológ Ladislav Lajcha alebo Ján Rozner, divadelný kritik a spolu so Zorou Jesenskou prekladateľ Shakespeara. A naopak, nechápem, prečo sa do slovníka spisovateľov dostali filmári Ondrkal a Bielik.
Vreckový formát slovníka a jeho nízka cena však budú lákadlom pre milovníkov slovenskej literatúry.
